Detail novinky
Transparentnejšie súdnictvo?
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská navrhuje doteraz najväčšie otvorenie justície verejnosti a verejnej kontrole. Predkladá do pripomienkového konania balík opatrení, ktorého súčasťou je o.i. zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov aj predsedov súdov alebo verejné justičné skúšky. Súčasťou navrhovaných zmien je odstránenie možnosti vnútornej korupcie v súdnictve prostredníctvom úpravy vzťahu medzi predsedami súdov a sudcami, aby nemohli priamo ani nepriamo ovplyvňovať rozhodovanie sudcov v sporoch (napríklad zrušením odmien sudcom).
Prvý väčší balík opatrení navrhovaných ministerkou Žitňanskou týkajúci sa súdnictva je pokračovaním v snahe zvýšiť dôveru verejnosti v justíciu. „Mojím cieľom je vrátiť dôveru občanov v spravodlivosť v tomto štáte a preto začíname s najväčším otváraním justície ľuďom. Púšťame sa do odstraňovania nedostatkov v systéme a navrhujeme zmeny, ktoré obmedzia priestor pre rodinkárstvo, zastrašovanie a korupciu; obmedzia svojvôľu ministra a predsedov súdov; pretrhnú nitky, ktoré umožňovali nežiaduci vplyv na sudcov a ohrozovali ich nezávislosť pri rozhodovaní v sporoch. Verím, že navrhované zmeny zbavia sudcov nevhodného tlaku a atmosféry strachu a otvoria súdnictvo verejnosti tak, aby mohlo fungovať v prospech občanov,“ komentuje navrhované opatrenia ministerka spravodlivosti.
Otvorenie justície
Jedným z navrhovaných a predtým avizovaných opatrení na posilnenie verejnej občianskej kontroly je zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Návrh ukladá Ústavnému súdu Slovenskej republiky a všeobecným súdom povinnosť zverejňovať a sprístupňovať všetky právoplatné rozhodnutia. Okrem zverejňovania súdnych rozhodnutí sa v návrhu rozširuje právna úprava aj o inštitút sprístupňovania rozhodnutí na žiadosť. Súdy by tak mali sprístupňovať na základe žiadosti všetky svoje rozhodnutia, vrátane neprávoplatných a procesných rozhodnutí. Tým sa zároveň odstránia pretrvávajúce spory o to, či musia súdy sprístupňovať aj svoje procesné rozhodnutia.
Voľné miesta sudcov sa po novom budú môcť obsadzovať výlučne výberovým konaním. Justiční čakatelia tak strácajú neopodstatnenú výhodu pri obsadzovaní miest sudcov. Výberové konanie bude otvorené pre všetky osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky, teda aj pre sudcov aj nesudcov.
Návrh počíta s výrazným zvýšením transparentnosti výberových konaní:
1. výberové konanie bude vždy verejné,
2. verejne dostupné budú aj všetky žiadosti uchádzačov o voľné miesto sudcu, vrátane ich životopisov, motivačných listov a zápisnice z výberového konania,
3. ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu sudcu (aj na súde vyššieho stupňa) akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii,
4. a vytvárajú sa reálne predpoklady pre vyššiu účasť nesudcov vo výberovej komisii.
5. mená a priezviská členov výberovej komisie pre jednotlivé výberové konania budú zverejňované 15 dní pred začatím výberového konania.
6. mení sa spôsob kreovania výberovej komisie: dvoch členov komisie bude priamo menovať súdna rada a troch minister spravodlivosti. Právna úprava výslovne preferuje najmä osoby z akademickej obce a neziskového sektora, nevylučuje však účasť zástupcov právnických profesií (sudcovia, advokáti a pod.).
Výberové konania na predsedov súdov predpokladajú rovnakú mieru transparentnosti vrátane zverejnenia všetkých žiadostí uchádzačov o funkciu predsedu súdu, vrátane ich životopisov, motivačných listov a zápisnice z výberového konania. Ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu predsedu súdu akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii. Výberovú komisiu bude menovať minister. Justičné skúšky budú tiež verejné a bude sa ich môcť zúčastniť verejnosť.
Odstránenie možnosti vnútornej korupcie a ovplyvňovania sudcov
Úprava vzťahu medzi predsedami súdov a sudcami sleduje odstránenie možnosti priameho aj nepriameho ovplyvňovania rozhodovania sudcov v sporoch.
Súčasná právna úprava udeľovania odmien sudcom ako aj celkovo inštitút odmien vytvára priestor na vnútornú korupciu na súdoch. Odmeny sú založené na subjektívnom posúdení predsedu súdu a v neprípustnej miere umožňujú ovplyvňovať aj rozhodovanie sudcov v sporoch. V balíku opatrení ministerky Žitňanskej sa navrhuje úplné zrušenie odmien.
Návrh predpokladá aj návrat k objektívnym pravidlám prerozdeľovania financií a voľných miest sudcov pre jednotlivé súdy. „Je nevyhnutné zastaviť rozmáhajúcu sa vnútornú korupciu a rozdeľovanie financií a voľných miest sudcov súdom na základe nejasných pravidiel,“ uvádza ministerka Žitňanská.
V balíčku opatrení sa nachádzajú taktiež ustanovenia, ktoré majú zabrániť šikanóznemu zaobchádzaniu so sudcami zo strany predsedov súdov. Prekladanie sudcu z jednej agendy na druhú nesmie byť pravidlom a už vôbec nie formou trestu. Navrhuje sa teda, aby preradenie sudcu na inú agendu musel prechádzať súhlas dotknutého sudcu alebo, aby mal dostatok čas na odbornú prípravu. Týmto sa posilňuje aj nezávislosť súdnictva.
Posilnením zásady náhodného prideľovania vecí senátom je výslovný zákaz účelového vykonávania zmien v rozvrhu práce súdu, a to účelovým prekladaním sudcov medzi senátmi, čím sa výrazným spôsobom narúša zásada náhodného prideľovania vecí senátom. Zmena v zložení senátu, ak žiaden z jeho členov neodchádza zo súdu (stáž, dočasné pridelenie, preloženie a pod.), nebude prípustná. Prípadné porušenie pravidiel náhodného prideľovania bude zakladať sprísnenú disciplinárnu eventuálne aj trestnoprávnu zodpovednosť predsedu súdu.
Posilnenie nezávislosti súdnictva
Zamedzenie prelínaniu súdnej a výkonnej moci je jedným z cieľov navrhovanej právnej úpravy. Na základe toho sa navrhuje zamedziť obsadzovaniu funkcií vo vláde a štátnej správe sudcami s možnosťou bezprostredného návratu sudcu „do talára“. Právna úprava predpokladá lehotu piatich rokov od ukončenia výkonu verejnej funkcie v inej než súdnej moci, po uplynutí ktorej je možný návrat do výkonu funkciu sudcu. Po tejto dobe môže byť naozaj vnímaný a považovaný za nestranného aj nezávislého sudcu.
Súčasťou týchto opatrení je aj prispôsobenie stáží sudcu reálnym potrebám súdnictva a nie ústrednej štátnej správy.
Mení sa aj výber predsedov grémií a kolégií, ktoré sa zaoberajú najmä záležitosťami súvisiacimi s rozhodovacou činnosťou t.j. odbornou činnosťou. Predsedov grémií by mali vyberať namiesto predsedov súdov samotní sudcovia priamymi voľbami.
Zdroj: http://www.justice.gov.sk