Detail novinky

Referendum sa uskutoční 18. septembra 2010

Od: Andrej Mikláš

Vyplýva to z rozhodnutia prezident Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča zo 6.júla 2010 o vyhlásení referenda.

Podľa čl. 95 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení zákona č. 192/2007 Z. z. na základe petície občanov prijatej 9. júna 2010 vyhlasuje prezident Slovenskej republiky referendum, v ktorom oprávnení občania rozhodnú o otázkach: 

• 1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?
• 2. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?
• 3. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?
• 4. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?
• 5. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?
• 6. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?

Referendum o uvedených otázkach sa vykoná v sobotu 18. septembra 2010. Výsledky referenda budú platné iba v prípade, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov hlasovania. Zo všetkých, ktoré sa konali po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo platné iba referendum o vstupe SR do Európskej únie.

Ako sme už informovali v predchádzajúcom článku venovanému tejto téme, referendum iniciovala strana SaS (Sloboda a Solidarita). SaS odovzdala petičné hárky Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky tri dni pred parlamentnými voľbami, teda v čase keď ešte nebolo jasné, či budú jej predstavitelia v nadchádzajúcom volebnom období sedieť v parlamente. Časť politického spektra spolu s prezidentom sa vyjadrila, že zo strany SaS ide o špekulatívnu iniciatívu s cieľom ovplyvniť výsledok parlamentných či komunálnych volieb. Napokon sa strana stala aj súčasťou stredopravej vládnej koalície a štyri body referenda sa dostali do programových téz vládneho programu. Šéf strany Richard Sulík sa v súvislosti s konaním referenda vyjadril, že by sa mohlo konať 27. novembra, teda v deň komunálnych volieb, čím by sa podstatne ušetrili peniaze vynaložené na konanie referenda. Avšak, nestalo sa. Nastala situácia, kedy strana SaS dosiahla všetko čo chcela. Dostatočné množstvo podpisov potrebných na referendum, jeho vyhlásenie a uskutočnenie, po parlamentných voľbách sa dostala do parlamentu a do vlády, kde môže spolu so svojimi koaličnými partnermi počas celých 4 rokov jednotlivé body referenda realizovať.  Nestratilo teda referendum svoj význam? Odpovedať si na to teraz musí každý občan Slovenskej republiky sám, veď práve on zaplatí všetok ten cirkus. Nakoľko sa referendum bude konať samostatne v inom termíne ako by si jeho iniciátori priali, neušetríme ani cent, skôr naopak.

Zdroj: www.prezident.sk

Diskusia k článku >>