Detail novinky
Správa o činnosti zástupcu SR pred ESĽP za rok 2009
Podľa správy o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2009, ktorá bola predložená do medzirezortného pripomienkového konania, prišlo na ESĽP v uplynulom roku zo Slovenska 569 sťažností. V roku 2008 to bolo 488 sťažností. V roku 2009 ESĽP neprijal alebo vyčiarkol 357 sťažností bez toho, aby ich oznámil vláde.
ESĽP v minulom roku rozhodol v celkovo 69 prípadoch proti Slovenskej republike. V 38 prípadoch konštatoval porušenie niektorého z článkov Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo strany Slovenskej republiky. Z toho v 1 prípade rozhodol o porušení práva na život, konkrétne práva na účinné vyšetrovanie okolností smrti, v 1 prípade rozhodol o porušení práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, v 4 prípadoch rozhodol o porušení práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, v 3 prípadoch vyslovil porušenie práva na pokojné užívanie majetku, v 29 prípadoch konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, v 4 prípadoch konštatoval porušenie práva na spravodlivé konanie a v 2 prípadoch rozhodol o porušení práva na účinný vnútroštátny prostriedok nápravy. V týchto rozsudkoch Súd celkovo uznal 49 námietok sťažovateľov. Taký istý počet námietok sťažovateľov však zároveň zamietol. V roku 2009 ESĽP v 10 prípadoch rozhodol o schválení zmieru dosiahnutého medzi stranami. V 9 prípadoch ESĽP vyhlásil sťažnosti ako celok za neprijateľné, v 6 prípadoch sťažnosti čiastočne vyhlásil za neprijateľné a čiastočne ich vyčiarkol zo zoznamu svojich prípadov, v 4 prípadoch vyčiarkol sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov na základe tzv. jednostrannej deklarácie vlády a v ostatných prípadoch sťažnosti vyčiarkol zo zoznamu svojich prípadov z dôvodu, že sťažovateľ netrval na preskúmaní sťažnosti alebo nereagoval na opakované výzvy súdu na predloženie stanoviska.
ESĽP v uplynulom roku priznal sťažovateľom celkovo sumu 512 425 EUR.
K 31. decembru 2009 ESĽP evidoval celkovo 1 360 nevybavených sťažností proti Slovenskej republike, o ktorých prebiehalo konanie pred niektorým z jeho orgánov (samosudcom, výborom alebo komorou).
V roku 2009 ESĽP oznámil vláde 42 nových sťažností. Prevažná časť týchto sťažností sa týka namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, a to predovšetkým v súvislosti s neprimeranou dĺžkou súdnych konaní, prípadne aj v súvislosti s namietaným porušením práva na účinný prostriedok nápravy. Okrem toho sa objavili sťažnosti na porušenie práva na prístup k súdu, zákazu mučenia, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, zákazu diskriminácie a tiež práva na slobodu pohybu a zákazu vyhostenia občanov.
Kancelária zástupcu SR pred ESĽP eviduje spolu 283 otvorených prípadov, ktoré sa nachádzajú v rôznych štádiách konania a vybavovania.
Vzhľadom na relatívne vysoký počet rozsudkov týkajúcich sa porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, ako aj vzhľadom na priebeh výkonu týchto rozsudkov pred Výborom ministrov Rady Európy, zástupkyňa SR pred ESĽP v záveroch správy upozorňuje na potrebu pokračovať v reformách v oblasti justície a prijímať ďalšie opatrenia, ktoré prispejú k odstráneniu prieťahov v súdnych konaniach.
Ďalej poukazuje na to, že ústavný súd nie je jednotný pri vymedzení svojej právomoci, pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. V niektorých rozhodnutiach ústavný súd skonštatoval, že podľa článku 127 ústavy je možné namietať len porušenie procesnoprávnych princípov konania všeobecných súdov, ktoré sú zaručené v článkoch 46 až 50 ústavy, zatiaľ čo sťažnosti, v ktorých sťažovatelia žiadali o preskúmanie hmotnoprávnych aspektov rozhodovania všeobecných súdov, odmietol z dôvodu nedostatku právomoci (napr. II. ÚS 54/02, II. ÚS 162/02). Tento prístup ústavného súdu vyhodnotil ESĽP ako príliš formalistický a rozhodol sa preskúmať podstatu podobných prípadov. V iných rozhodnutiach ústavný súd skúmal postup a rozhodnutia všeobecných súdov nielen z hľadiska článkov zaručujúcich procesné práva, ale aj z hľadiska hmotných práv, napr. vlastníckeho práva, práva na slobodu prejavu, práva na slobodu zhromažďovania, pričom mnohokrát zrušil rozhodnutia všeobecných súdov z dôvodu, že v konaní pred nimi došlo k porušeniu hmotných práv sťažovateľa (napr. III. ÚS 169/03, I. ÚS 59/04, III. ÚS 138/02, IV. ÚS 23/05, III. ÚS 60/04, II. ÚS 31/04). Zástupkyňa upozorňuje na to, že vďaka tomuto nejednotnému prístupu sa ústavná sťažnosť napriek snahám ústavodarcu jasne vyjadreným tak v ústavnom texte, ako aj v dôvodovej správe k nemu nestala v praxi jednoznačne účinným prostriedkom nápravy v tých prípadoch, v ktorých sa sťažovateľ domnieva, že v konaní pred všeobecným súdmi došlo k porušeniu iných ako procesných práv.
Ďalej upozorňuje na to, že by bolo vhodné umožniť ústavnému súdu, aby v konaní o ústavnej sťažnosti podľa článku 127 ústavy, či už na podnet sťažovateľa alebo ex offo, postúpil vec plénu na rozhodnutie o súlade právnych predpisov. Takáto zmena právnej úpravy by významným spôsobom pozitívne ovplyvnila prax ústavného súdu a umožnila zredukovať zahltenie ústavného súdu podávaním analogických ústavných sťažností, či vyhnúť sa nežiaducim finančným záväzkom štátu, ktoré vznikajú z rozhodnutí ESĽP. Ak má totiž porušenie práv pôvod v právnom predpise, tento za súčasného stavu ostáva účinný, čím sa v aplikačnej praxi vytvára priestor na opakované porušenie základných ľudských práv a slobôd. V prípade následne podaných sťažností podľa článku 127 ústavy potom buď dochádza k tomu, že ústavný súd priznáva úspešným sťažovateľom za takéto porušenie opakovane primerané finančné zadosťučinenie alebo takéto ústavné sťažnosti odmieta „vychádzajúc z prezumpcie ústavnosti“ dotknutých právnych predpisov, v dôsledku čoho sú sťažovatelia úspešní na ESĽP.
Zástupkyňa tiež upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť prijať legislatívne riešenia niektorých problémov, ktoré vyústili do rozsudkov v neprospech Slovenskej republiky. V prvom rade je to potreba vyriešiť nesúlad právnej úpravy využívania pôdy v zriadených záhradkových osadách so zárukami práva na pokojné užívanie majetku, ktorého výsledkom bolo viacero rozsudkov v neprospech Slovenskej republiky (prípad Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike a ďalšie). Tiež je potrebné upraviť podmienky zapretia otcovstva tak, aby bolo možné riešiť prípady, kedy sa v dôsledku vedeckého pokroku s odstupom času získa dôkaz, ktorý vylučuje pôvodne prezumované alebo súdom určené otcovstvo (prípad Paulík proti Slovenskej republike). Na týchto zmenách sa v súčasnosti pracuje.
Zdroj: http://www.justice.gov.sk/