Ústavný súd Slovenskej republiky je podľa zákona č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorého sídlom sú Košice. Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov. Na čele Ústavného súdu je predseda, ktorého zastupuje podpredseda.
Ústavný súd rozhoduje:
1. v pléne alebo
2. v senátoch.
Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia Ústavného súdu. Senát Ústavného súdu sa skladá z predsedu senátu a z dvoch sudcov.
1. Plénum Ústavného súdu
Zasadnutie pléna Ústavného súdu zvoláva, program určuje a rokovanie vedie predseda Ústavného súdu. Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov. Plénum Ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
Rokovania pléna Ústavného súdu sú neverejné, ak nie je v zákone č. 38/1993 ustanovené inak. Predseda Ústavného súdu môže poveriť niektorého zo sudcov prípravou podkladov potrebných na rozhodnutie pléna Ústavného súdu a referovať o nich na jeho zasadnutí (ďalej len "spravodajca").Predseda Ústavného súdu vedie rokovanie pléna Ústavného súdu tak, aby sa prerokovali všetky sporné otázky a aby každý sudca mohol o nich rozhodnúť v súlade so svojím sudcovským presvedčením.
2. Senát Ústavného súdu
O veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna Ústavného súdu, rozhoduje senát.
Členov senátu určuje plénum Ústavného súdu na jeden rok. Členovia senátu volia predsedu senátu. Neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší člen senátu. Neprítomného člena senátu dočasne zastúpi iný sudca, ktorého určí predseda Ústavného súdu. Rovnako sa postupuje, ak je člen senátu vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.
3. Predseda Ústavného súdu
Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu vymenúva zo sudcov Ústavného súdu prezident Slovenskej republiky. Predseda Ústavného súdu zabezpečuje jeho riadny chod prostredníctvom Kancelárie Ústavného súdu. Predsedu Ústavného súdu v určenom rozsahu a v jeho neprítomnosti v plnom rozsahu zastupuje podpredseda Ústavného súdu. Ak ani podpredseda nie je prítomný, zastupuje ich vekom najstarší sudca Ústavného súdu.
4. Kancelária Ústavného súdu
Kancelária je právnická osoba a plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu. Kancelária môže mimo sídla ústavného súdu zriadiť detašované pracovisko v hlavnom meste Slovenskej republiky. Kanceláriu riadi a v jej mene vystupuje vedúci Kancelárie. Vedúceho Kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Ústavného súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť. Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie a postavenie štátnych zamestnancov v Kancelárii a zamestnancov Kancelárie určuje jej organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci Kancelárie.
5. Súdni poradcovia
Na Ústavnom súde sú činní súdni poradcovia Ústavného súdu. Musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie a 5-ročnú prax v právnickom povolaní. Predseda Ústavného súdu, predseda senátu a sudca môžu poradcu poveriť vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré inak patria sudcovi, najmä výsluchom svedkov, znalcov a obstaraním listín potrebných na rozhodnutie. Poradca nemôže vypočúvať účastníkov konania ani ich zástupcov.
KONANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM
Ústavný súd začne konanie, ak návrh podľa zákona č. 38/1993 § 18 ods.1 podá
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
g) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy.
Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.
Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať:
- akej veci sa týka,
- kto ho podáva,
- proti komu návrh smeruje,
- akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
- odôvodnenie návrhu a
- navrhované dôkazy.
Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.
Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Účastníkmi konania sú:
1. navrhovateľ a
2. prípadne ten, proti komu návrh smeruje,
3. ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
Vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba.
Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.
Ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.
Návrh nie je prípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,
b) Ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu.
Postup:
I. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
1. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc,
2. návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
3. neprípustné návrhy alebo
4. návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
5. ako aj návrhy podané oneskorene,
6. zjavne neopodstatnený.
môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II. Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
Pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú.
Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a Ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody
Návrh vo veci
o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho roku.
III.Ak spravodajca neodloží podanie , pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu.
Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa čl. 125, 125a, 126, 127, 127a, 129 ods. 4 a 5 Ústavy sa koná ústne pojednávanie.Od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia.
Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, 126, 127a a 129 ods. 4 Ústavy je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil.
Nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.
IV. Ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Všetky súdy, orgány verejnej správy a iné štátne orgány poskytujú Ústavnému súdu na jeho požiadanie pomoc pri obstarávaní podkladov na jeho rozhodovanie.
V. Rozhodnutie; Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.
Pri hlasovaní v pléne alebo v senáte o rozhodnutí môžu byť prítomní len: 1.sudcovia a 2. zapisovateľ.
Ústavný súd rozhoduje:
1. nálezom vo veci samej, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. uznesením v ostatných veciach rozhoduje.
3. rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 Ústavy.
Rozhodnutia Ústavného súdu
- súlade právnych predpisov,
- o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, niektorých ustanovení,
- o zrušení pozastavenej účinnosti,
- ako aj rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona
sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
Rozhodnutie vo veci samej musí byť odôvodnené a vyhlasuje sa "V mene Slovenskej republiky".
Druhy konaní
1. Konanie o súlade právnych predpisov
2. Konanie o súlade medzinárodných zmlúv
3. Konanie o predmete referenda
4. Konanie vo veciach sporov o príslušnosť
5. Výklad ústavných zákonov
6. Konanie o sťažnostiach
7. Konanie vo volebných veciach
8. Konanie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia
9. Konanie o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky
10. Konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
11. Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
12. Konanie o obžalobe na prezidenta republiky
13. Konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu