Viete kedy sa môžete efektívne obrátiť so sťažnosťou na SR na Európsky súd pre ľudské práva?
Základné ľudské práva patria v Slovenskej republike medzi základné hodnoty. Listina základných práv a slobôd, ako aj Ústava Slovenskej republiky obsahujú vo svojich ustanoveniach osobitný oddiel venovaný právu na súdnu a inú právnu ochranu. Ústava SR v článku 46 výslovne určuje, že “každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky”. Z uvedeného vyplýva, že ochrana ľudských práv v SR je súdna a mimosúdna.
Mimosúdnu ochranu ľudských práv poskytujú v rámci svojej rozhodovacej právomoci orgány štátnej správy. Tieto rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Podľa zákona o správnom konaní je správny orgán (t.j. orgán štátnej správy), ktorý vo veci rozhoduje, povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si pre to potrebné doklady na rozhodnutie. Proti rozhodnutiu správneho orgánu sa možno dovolávať nápravy na nadriadenom orgáne. Ak sa aj potom občan domnieva, že bolo rozhodnutím správneho orgánu porušené jeho základné právo alebo sloboda, môže sa obrátiť na všeobecný súd, ktorý je v určitých zákonom stanovených prípadoch oprávnený preskúmavať rozhodnutia orgánov štátnej správy. Ak o veci nerozhoduje všeobecný súd, môže sa občan obrátiť na Ústavný súd SR s ústavnou sťažnosťou. Súdnu ochranu zabezpečujú v SR súdy - všeobecné a ústavný súd.
Ak dôjde k ohrozeniu alebo porušeniu základných ľudských práv (napr. práva vlastniť majetok) zo strany súkromnej osoby v rámci nejakého právneho vzťahu, rozhodujú vo veci všeobecné súdy. V rámci súdneho konania, či už občianskoprávneho alebo trestnoprávneho, sú rozhodnutia súdnych orgánov preskúmateľné súdom vyššieho stupňa. Takýmto spôsobom je v SR zabezpečovaná ochrana ľudských práv prostredníctvom nezávislých a nestranných súdov. Najvyšším a konečným orgánom v rámci súdneho konania je Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Druhým orgánom na ochranu ľudských práv je Ústavný súd SR. Do jeho kompetencie, okrem iného, patrí posudzovanie podnetu právnických alebo fyzických osôb, ktorým namietajú porušenie svojich práv. Vo forme podnetu je teda možné namietať porušenie práva na ústavnom súde aj keď už predtým všeobecný súd vo veci rozhodol, a to bez ohľadu na výsledok. Ak ústavný súd dospeje k záveru, že právo bolo porušené, uvedie to vo svojom rozhodnutí. Na rozdiel od všeobecných súdov však v tomto prípade nemá právomoc záväzne rozhodnúť o spôsobe nápravy. Len v prípade ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu orgánov štátnej správy alebo samosprávy, ak ústavný súd rozhodne, že právo sťažovateľa bolo takýmto rozhodnutím porušené, napadnuté rozhodnutie zruší. Okrem vnútroštátnych prostriedkov ochrany ľudských práv a základných slobôd majú osoby v rámci jurisdikcie SR možnosť využiť aj systém ochrany zakotvený Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V prípade, že bolo zo strany štátu porušené právo garantované Dohovorom alebo jeho protokolom, má takáto osoba, po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych právnych prostriedkov nápravy a v lehote šiestich mesiacov odo dňa, kedy bolo prijaté konečné rozhodnutie, právo obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. Slovenská republika je tiež zmluvnou stranou Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorým uznáva príslušnosť Výboru pre ľudské práva OSN dostávať a posudzovať oznámenia od jednotlivcov, ktorí si sťažujú na porušenie niektorého zo svojich práv ustanovených v Pakte.
Ak Výbor pre ľudské práva upozorní vládu SR, že zásahom orgánu verejnej moci sa porušilo právo sťažovateľa uvedené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, vláda toto oznámenie predloží Ústavnému súdu SR, ktorý začne vo veci konať ako by išlo o ústavnú sťažnosť. V doterajšej praxi sa takýto prípad zatiaľ nevyskytol. Slovenská republika od svojho vzniku dôsledne uplatňuje všetky princípy demokratického štátu, ktoré sú vyjadrené v základných právnych predpisoch štátu.