ESĽP vyhlásil rozsudok v prípade Dudičová proti Slovenskej republike.
Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 8. januára 2009 rozsudok v prípade Margita-Gréta Dudičová proti SR.
Sťažovateľka žalovala SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K poškodeniu jej práv malo prísť dĺžkou troch občianskoprávnych konaní (konanie o vydanie majetkového podielu z družstva a dve konania o náhradu škody). V týchto konaniach sa Dudičová chcela domôcť navrátenia skonfiškovanej pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku zvereného počas komunistického režimu do užívania družstva. Konania sa začali ešte v 90. rokoch na základe žalôb sťažovateľky a skončili v roku 1998 v jej prospech. Okrem toho sa sťažovala aj na nespravodlivosť a dĺžku konkurzného konania na majetok družstva, prebiehajúceho pred Krajským súdom v Košiciach. V tomto konaní si uplatnila súdmi priznané nároky. Konkurzné konanie sa začalo v roku 1997 a doposiaľ neskončilo. Dĺžkou tohto konania sa zaoberal aj ústavný súd. Ten v roku 2002 nezistil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podanú ústavnú sťažnosť odmietol. Dudičová preto pred ESĽP zároveň tvrdila, že vo vzťahu k celkovej dĺžke konkurzného konania nemala k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Ďalej v súvislosti s nemožnosťou užívať majetok namietala aj porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a porušenie zákazu diskriminácie. Všetky tieto porušenia práva sú pod ochranou dohovoru. ESĽP z dôvodu oneskoreného podania sťažnosti vyhlásil za neprijateľné sťažovateľkine námietky týkajúce sa dĺžky troch občianskoprávnych konaní. Zároveň odmietol aj námietku týkajúcu sa nespravodlivosti konkurzného konania ako predčasne podanú, s poukázaním, že konkurzné konanie stále prebieha. Európsky súd sa však nestotožnil s tvrdením vlády, že k dĺžke konkurzného konania mohla sťažovateľka podať novú ústavnú sťažnosť. Poukázal pritom na to, že v prípade prvej ústavnej sťažnosti sa Dudičová nedomohla žiadneho odškodnenia a podotkol, že konkurzné konanie doposiaľ trvá (čo je viac ako 11 rokov na jednom stupni). V dôsledku toho dospel k záveru, že dĺžka konkurzného konania bola neprimeraná a tým došlo k porušeniu Dohovoru. Zároveň ESĽP skonštatoval aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy s poukazom na výsledok konania o podanej ústavnej sťažnosti. Námietky týkajúce sa porušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a porušenie zákazu diskriminácie odmietol ako zjavne nepodložené. Sťažovateľka požadovala sumu 60 037,93 eur (1 808 702,90 Sk) ako náhradu majetkovej škody a 6 640 eur (200 000 Sk) z titulu nemajetkovej ujmy. Európsky súd nezistil príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou majetkovou škodou, a preto tento nárok zamietol. ESĽP však priznal Dudičovej požadovaných 6 640 eur z titulu nemajetkovej ujmy.