EURÓPSKY SÚD PRE ĽUDSKÉ PRÁVA
ROKOVACÍ PORIADOK
zo 4. novembra 1998
Kancelária Súdu Štrasburg
Európsky súd pre ľudské práva
s prihliadnutím na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov k Dohovoru,
Prijíma tieto pravidlá:
Pravidlo 1
(Definície)
Na účel týchto pravidiel, ak zo zmyslu textu nevyplýva niečo iné:
pojem “Dohovor” znamená Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokoly k Dohovoru;
výraz “plénum Súdu” znamená Európsky súd pre ľudské práva zasadajúci v pléne;
výraz “Veľká komora” znamená Veľkú komoru, ktorá je zložená zo sedemnástich sudcov a ustanovená podľa článku 27 ods. 1 Dohovoru;
pojem “sekcia” znamená komoru vytvorenú plénom Súdu podľa článku 26 písm. b) Dohovoru a výraz predseda sekcie znamená sudcu, ktorý je zvolený plénom Súdu podľa článku 26 (c) Dohovoru za predsedu tejto sekcie;
pojem “komora” znamená každú komoru, ktorá je zložená zo 7 sudcov a ustanovená podľa článku 27 ods. 1 Dohovoru, a výraz “predseda komory” znamená sudcu, ktorý predsedá tejto komore;
pojem “výbor” znamená výbor zložený z 3 sudcov, ktorý je vytvorený podľa článku 27 ods. 1 Dohovoru;
pojem “Súd” znamená plénum Súdu, Veľkú komoru, sekciu, komoru, výbor alebo skupinu (panel) piatich sudcov, ktorá je spomenutá v článku 43 ods. 2 Dohovoru;
výraz “sudca ad hoc” znamená ktorúkoľvek osobu, inú ako zvoleného sudcu, ktorú si vyberie zmluvná strana podľa článku 27 ods. 2 Dohovoru, aby zasadala ako člen Veľkej komory alebo ako člen komory;
pojem “sudca” a “sudcovia” znamená sudcov zvolených Parlamentným zhromaždením Rady Európy alebo sudcov ad hoc;
výraz “sudca spravodajca” znamená sudcu určeného na vykonávanie úloh zakotvených v pravidlách 48 a 49;
pojem “tajomník” podľa zmyslu textu označuje tajomníka Súdu alebo tajomníka sekcie;
pojmy “strana” a “strany” znamenajú
sťažovateľa alebo dotknuté zmluvné strany;
sťažovateľa (osobu, mimovládnu organizáciu alebo skupinu osôb), ktorý podal sťažnosť podľa článku 34 Dohovoru;
výraz “tretia strana” znamená ktorýkoľvek zmluvný štát alebo každú dotknutú osobu, ktorá využila svoje právo alebo bola vyzvaná na predloženie písomného stanoviska alebo k účasti na ústnom konaní tak, ako to je zakotvené v článku 36 ods. 1 a 2 Dohovoru;
výraz “Výbor ministrov” znamená Výbor ministrov Rady Európy;
pojmy “bývalý Súd” a “Komisia” znamenajú Európsky súd a Európsku komisiu pre ľudské práva ustanovenú podľa pôvodného článku 19 Dohovoru.
ČASŤ I
ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ SÚDU
Kapitola I
Sudcovia
Pravidlo 2
(Výpočet funkčného obdobia)
1. Trvanie funkčného obdobia zvoleného sudcu sa počíta odo dňa zvolenia. Ale v prípade, že sudca je opätovne zvolený po skončení funkčného obdobia alebo je zvolený aby nahradil sudcu, ktorého funkčné obdobie sa skončilo alebo sa práve končí, trvanie funkčného obdobia sa v takomto prípade počíta od termínu tohto skončenia.
2. V súlade s článkom 23 ods. 5 Dohovoru, sudca, ktorý je zvolený aby nahradil sudcu ktorého funkčné obdobie sa neskončilo, vykonáva funkciu v zostatku funkčného obdobia svojho predchodcu.
3. V súlade s článkom 23 ods. 7 Dohovoru, zvolený sudca vykonáva funkciu, pokiaľ jeho nástupca nezloží prísahu.
Pravidlo 3
(Prísaha a slávnostné vyhlásenie)
1. Pred prevzatím funkcie každý sudca zloží túto prísahu alebo urobí toto slávnostné vyhlásenie na prvom zasadnutí pléna Súdu, na ktorom sa sudca zúčastní, alebo v prípade potreby pred predsedom Súdu:
“Prisahám” alebo “Slávnostne vyhlasujem”, “že budem vykonávať svoju funkciu ako sudca vážne, nezávisle a nestranne a že udržím v tajnosti obsah porád Súdu.”
2. Tento akt sa zaznamená v zápise.
Pravidlo 4
(Nezlučiteľnosť činností)
V súlade s článkom 21 ods. 3 Dohovoru sudcovia sa nesmú zapojiť počas výkonu funkcie do žiadnej politickej alebo administratívnej činnosti, alebo odbornej činnosti nezlučiteľnej s ich nezávislosťou a nestrannosťou alebo s požiadavkou vykonávať funkciu na plný úväzok. Každý sudca ohlási predsedovi Súdu dodatočné aktivity. V prípade sporu medzi predsedom a dotknutým sudcom o akejkoľvek vzniknutej otázke rozhodne plénum Súdu.
Pravidlo 5
(Prednostné poradie)
1. Zvolení sudcovia zaujmú prednostné poradie po predsedovi a podpredsedoch Súdu a predsedoch sekcií podľa dátumu svojho zvolenia; v prípade opätovného zvolenia, a to aj vtedy, ak nejde o okamžité opätovné zvolenie, sa prihliadne na čas, v ktorom dotknutý sudca vykonával funkciu.
2. Podpredsedovia Súdu zvolení do funkcie v ten istý deň zaujmú poradie podľa dĺžky času, v ktorom slúžili ako sudcovia. V prípade rovnosti dĺžky času, v ktorom pôsobili ako sudcovia, zaujmú prednostné poradie podľa veku. Toto isté pravidlo sa použije aj v prípade predsedov sekcií.
3. Sudcovia, ktorí ako sudcovia pôsobili rovnako dlhý čas, zaujmú prednostné poradie podľa veku.
4. Sudcovia ad hoc zaujmú prednostné poradie podľa veku po zvolených sudcoch.
Pravidlo 6
(Rezignácia)
Rezignáciu musí sudca oznámiť predsedovi Súdu, ktorý ju zašle generálnemu tajomníkovi Rady Európy. S výhradou ustanovení pravidla 24 ods. 3 in fine a pravidla 26 ods. 2 rezignácia má za následok uprázdnenie funkcie.
Pravidlo 7
(Uvoľnenie z funkcie)
Žiadny sudca nesmie byť uvoľnený zo svojej funkcie, kým ostatní sudcovia, ktorí sa zídu na plenárnom zasadnutí, nerozhodnú dvojtretinovou väčšinou zvolených sudcov vo funkcii, že prestal spĺňať požadované podmienky. Sudcu najprv musí vypočuť plénom Súdu. Každý sudca môže navrhnúť konanie o uvoľnení z funkcie.
Kapitola II
Predsedníctvo Súdu
Pravidlo 8
(Voľba predsedu a podpredsedov Súdu a predsedov a podpredsedov sekcií)
1. Plénum Súdu volí svojho predsedu, dvoch podpredsedov a predsedov sekcií na obdobie 3 rokov za podmienky, že toto obdobie neprekročí trvanie funkčného obdobia sudcu. Môžu byť opätovne zvolení.
2. Každá sekcia podobne zvolí na obdobie troch rokov s možnosťou znovuzvolenia podpredsedu, ktorý zaujme miesto predsedu sekcie, ak si tento nemôže plniť svoje povinnosti.
3. Predsedovia a podpredsedovia pokračujú vo výkone funkcie až do zvolenia svojich nástupcov.
4. Ak predseda alebo podpredseda prestane byť členom Súdu alebo ak rezignuje na funkciu pred jej riadnym skončením, plénum Súdu alebo príslušná sekcia podľa povahy veci zvolí jeho nástupcu na zostatok jeho funkčného obdobia.
5. Voľby uvedené v tomto článku sa uskutočnia tajným hlasovaním; zúčastnia sa ich iba prítomní zvolení sudcovia. Ak žiadny sudca nezíska absolútnu väčšinu prítomných zvolených sudcov, hlasovať sa bude o dvoch sudcoch, ktorí získali najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov prednosť dostane sudca s vyšším prednostným poradím v súlade s pravidlom 5.
Pravidlo 9
(Funkcie predsedu Súdu)
1. Predseda Súdu riadi prácu a spravovanie Súdu. Predseda Súdu zastupuje Súd navonok a zodpovedá najmä za vzťahy s orgánmi Rady Európy.
2. Predseda predsedá plenárnym zasadnutiam Súdu, zasadnutiam Veľkej komory a zasadnutiam skupiny (panelu) piatich sudcov.
3. Predseda sa nezúčastňuje na posudzovaní prípadov prejednávaných komorami s výnimkou, ak je zvolený vo vzťahu k dotknutej zmluvnej strane.
Pravidlo 10
(Funkcie podpredsedov Súdu)
Podpredsedovia Súdu pomáhajú predsedovi Súdu. Zaujmú miesto predsedu, ak ten nemôže plniť svoje povinnosti alebo ak je uvoľnené miesto predsedu Súdu, alebo na žiadosť predsedu Súdu. Pôsobia aj ako predsedovia sekcií.
Pravidlo 11
(Nahradenie predsedu a podpredsedov Súdu)
Ak predseda alebo podpredsedovia Súdu nemôžu v tom istom čase plniť svoje povinnosti alebo ak sú ich funkcie v tom istom čase uvoľnené, funkciu predsedu Súdu prevezme predseda sekcie, alebo ak žiadny nie je k dispozícii, iný sudca, v súlade s poradím určeným podľa pravidla 5.
Pravidlo 12
(Predsedníctvo sekcií a komôr)
Predsedovia sekcií predsedajú zasadnutiam sekcií a komôr, v ktorých sú členmi. Podpredsedovia sekcií ich nahradia, ak nemôžu plniť svoje povinnosti alebo ak je miesto dotknutého predsedu sekcie uvoľnené, alebo na žiadosť predsedu sekcie. Ak to nie je možné, nahradia ich sudcovia sekcií alebo komôr, na základe poradia určeného podľa pravidla 5.
Pravidlo 13
(Nemožnosť predsedať)
Sudcovia Súdu nesmú predsedať vo veciach, v ktorých je stranou zmluvná strana, ktorej sú občania, alebo vo vzťahu ku ktorej boli zvolení.
Pravidlo 14
(Rovnomerné zastúpenie pohlaví)
Vo vzťahu k vymenovaniam upraveným touto a nasledujúcou kapitolou Rokovacieho poriadku, Súd uskutočňuje politiku, ktorá má za cieľ zabezpečiť rovnomerné zastúpenie pohlaví.
Kapitola III
Kancelária Súdu
Pravidlo 15
(Voľba tajomníka)
1. Plénum Súdu volí svojho tajomníka. Kandidáti musia byť vysoko morálni a musia mať právnické, organizačné a jazykové schopnosti a skúsenosti nevyhnutné na výkon funkcií spojených s týmto miestom.
2. Tajomník je volený na obdobie piatich rokov s možnosťou opätovného zvolenia. Tajomníka nemožno uvoľniť z funkcie, kým sudcovia, ktorí sa zídu na plenárnom zasadnutí, nerozhodnú dvojtretinovou väčšinou zvolených sudcov vo funkcii, že dotknutá osoba prestala spĺňať požadované podmienky. Tajomníka najprv musí vypočuť plénom Súdu. Každý sudca môže navrhnúť, aby sa konalo o uvoľnení z funkcie.
3. Voľby uvedené v tomto článku sa uskutočňujú tajným hlasovaním; zúčastnia sa ho iba prítomní zvolení sudcovia. Ak žiadny kandidát nezíska absolútnu väčšinu prítomných zvolených sudcov, hlasuje sa o dvoch kandidátoch, ktorí získali najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov, prednosť dostane po prvé kandidátka, ak existuje, po druhé starší z kandidátov.
4. Pred prevzatím funkcie, tajomník zloží túto prísahu alebo urobí toto slávnostné vyhlásenie pred plénom Súdu alebo v prípade potreby pred predsedom Súdu:
“Prisahám” alebo “Slávnostne vyhlasujem”, “že budem verne, diskrétne a svedomito vykonávať funkcie, ktoré mi boli zverené ako tajomníkovi Európskeho súdu pre ľudské práva.”
Tento akt sa zaznamená v zápise.
Pravidlo 16
(Voľba zástupcov tajomníka)
1. Plénum Súdu volí dvoch zástupcov tajomníka, pričom podmienky a spôsob ako aj obdobie ich funkcie sú stanovené v predchádzajúcom pravidle. Na ich uvoľnenie sa analogicky použije postup na uvoľnenie tajomníka z funkcie tajomníka. V obidvoch prípadoch Súd najprv konzultuje s tajomníkovom.
2. Pred prevzatím funkcie, zástupca tajomníka zloží prísahu alebo urobí slávnostné vyhlásenie pred plénom Súdu, alebo v prípade potreby pred predsedom Súdu, podobným spôsobom ako pri postupe stanovenom pre tajomníka. Tento akt sa zaznamená v zápise.
Pravidlo 17
(Funkcie tajomníka)
1. Tajomník pomáha Súdu pri výkone jeho funkcií a zodpovedá za organizáciu a činnosť Kancelárie pod vedením predsedu Súdu.
2. Tajomník má dohľad nad archívom Súdu, prostredníctvom tajomníka sa uskutočňuje všetka komunikácia a oznámenia od Súdu alebo určené Súdu, ktoré sa týkajú vecí, ktoré boli alebo majú byť predložené Súdu.
3. Bez toho, aby sa to dotklo povinnej diskrétnosti týkajúcej sa funkcie tajomníka, tajomník odpovedá na žiadosti o informáciu týkajúce sa činnosti Súdu, najmä na dožiadania tlače.
4. Činnosť Kancelárie upravujú všeobecné inštrukcie vypracované tajomníkom a schválené predsedom Súdu.
Pravidlo 18
(Organizácia Kancelárie )
1. Kancelária Súdu sa skladá z tajomníkov sekcií, ktorých počet zodpovedá počtu sekcií vytvorených Súdom, a z oddelení nevyhnutných pre zabezpečenie právnych a administratívnych služieb požadovaných Súdom.
2. Tajomník sekcie pomáha sekcii pri výkone jej funkcií a môže využívať pomoc zástupcu tajomníka sekcie.
3. Úradníci Kancelárie Súdu, vrátane právnych tajomníkov, s výnimkou tajomníka a zástupcov tajomníka, sú vymenovaní generálnym tajomníkom Rady Európy so súhlasom predsedu Súdu alebo tajomníka konajúceho na základe pokynov predsedu.
Kapitola IV
Činnosť Súdu
Pravidlo 19
(Sídlo Súdu)
1. Sídlo Súdu je v sídle Rady Európy v Štrasburgu. Súd však môže, ak to považuje za užitočné, vykonávať svoje funkcie na inom mieste na území členských štátov Rady Európy.
2. Súd môže v ktoromkoľvek štádiu skúmania sťažnosti rozhodnúť, že je potrebné, aby Súd alebo jeden alebo viacerí jeho členovia uskutočnili vyšetrovanie alebo vykonali inú funkciu na inom mieste.
Pravidlo 20
(Zasadnutia pléna Súdu)
1. Predseda Súdu zvoláva plenárne zasadnutia Súdu, kedykoľvek si to vyžaduje výkon jeho funkcií podľa Dohovoru alebo podľa tohto Rokovacieho poriadku. Predseda Súdu zvolá plenárne zasadnutie, ak o to požiada najmenej jedna tretina členov Súdu, ale v každom prípade raz do roka na posúdenie administratívnych otázok.
2. Kvórum pléna Súdu predstavujú dve tretiny zvolených sudcov vo funkcii.
3. Ak neexistuje kvórum, predseda musí odročiť zasadnutie.
Pravidlo 21
(Iné zasadnutia Súdu)
1. Veľká komora , komory a výbory zasadajú permanentne. Na návrh predsedu Súd ale môže určiť zasadacie obdobia v každom roku.
2. Mimo týchto období, predseda zvoláva Veľká komoru a komory v naliehavých prípadoch.
Pravidlo 22
(Porady)
1. Porady Súdu sú neverejné. Obsah porád zostáva tajný.
2. Na poradách sa zúčastňujú iba sudcovia. Prítomní je tajomník alebo určený zástupca, ako aj iní úradníci Kancelárie tajomníka a prekladatelia, ktorých pomoc sa javí ako potrebná. S výhradou osobitného rozhodnutia Súdu nesmie byť prítomná žiadna iná osoba.
3. Pred hlasovaním Súdu o ktorejkoľvek otázke predseda môže požiadať sudcov, aby sa k nej vyjadrili.
Pravidlo 23
(Hlasovanie)
1. Rozhodnutia Súdu sa prijímajú väčšinou prítomných sudcov. V prípade rovnosti hlasov sa hlasovanie opakuje, a ak naďalej trvá rovnosť hlasov, rozhoduje hlas predsedu Súdu. Tento odsek sa použije, ak v Rokovacom poriadku nie je ustanovené niečo iné.
2. Rozhodnutia a rozsudky Veľkej komory a komôr sa prijímajú väčšinou hlasov zasadajúcich sudcov. Nie je dovolené zdržať sa hlasovania pri záverečnom hlasovaní o prijateľnosti sťažnosti a vo veci samej.
3. Ako všeobecné pravidlo sa uplatňuje hlasovanie zdvihnutím ruky. Predseda môže dať hlasovať na základe hlasovania podľa mien v obrátenom prednostnom poradí.
4. Každá vec, o ktorej sa má hlasovať, musí byť presne formulovaná.
Kapitola V
Zloženie Súdu
Pravidlo 24
(Zloženie Veľkej komory)
Pravidlo 24x
(Zloženie Veľkej komory)
1. Veľká komora (senát) je zložená zo 17 sudcov a najmenej troch sudcov náhradníkov.
2. a) Veľká komora zahrňuje predsedu a podpredsedov Súdu a predsedov sekcií. V prípade, ak predseda niektorej sekcie nemôže zasadať vo Veľkej komore, nahradí ho podpredseda tejto sekcie.
b) Sudca zvolený vo vzťahu k dotknutej Zmluvnej strane alebo prípadne sudca určený podľa pravidla 29 alebo pravidla 30 Rokovacieho poriadku zasadajú vo Veľkej komore ako ex officio členovia v súlade s článkom 27 ods. 2 a 3 Dohovoru.
c) Vo veciach postúpených Veľkej komore podľa článku 30 Dohovoru, členmi Veľkej komory sú aj členovia tej komory (senátu), ktorá vec postúpila.
d) Vo veciach postúpených Veľkej komore podľa článku 43 Dohovoru, nesmie byť jej členom žiadny sudca, ktorý posudzoval prijateľnosť alebo obsah sťažnosti ako člen pôvodnej komory, s výnimkou predsedu tejto komory a sudcu zvoleného vo vzťahu k dotknutej zmluvnej strane.
e) Sudcov a sudcov náhradníkov na doplnenie Veľkej komory, v prípadoch, keď jej bola postúpená vec, určí predseda Súdu lósom spomedzi zostávajúcich sudcov za prítomnosti tajomníka. Podrobnosti losovania stanoví plénum Súdu, pričom prihliadne na rovnomerné zemepisné zastúpenie a na rôznosť právnych systémov, ktoré existujú v Zmluvných stranách.
3. Ak sudcovia nemôžu zasadať, nahradia ich sudcovia náhradníci určení spôsobom predvídaným v odseku 2 písm. e) tohto článku. V nevyhnutnom prípade, predseda môže v priebehu konania určiť dodatočných sudcov náhradníkov v súlade s uvedeným odsekom.
4. Sudcovia a sudcovia náhradníci určení v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zasadajú až do skončenia konania. Na posudzovaní veci sa zúčastňujú aj po uplynutí ich funkčného obdobia ak predtým posudzovali podstatu sťažnosti.
5. a) Skupina (panel) piatich sudcov Veľkej komory na preskúmanie žiadostí predložených podľa článku 43 Dohovoru sa skladá z:
- predsedu Súdu;
- predsedov, alebo ak nemôžu zasadať, podpredsedov sekcií, iných ako je sekcia v rámci ktorej bola vytvorená komora, ktorá posudzovala vec a požiadala o jej postúpenie Veľkej komore;
- sudcov náhradníkov určených na základe rotácie spomedzi sudcov, iných ako sú sudcovia, ktorí posudzovali vec v rámci komory.
b) Členom skupiny (panelu) nesmie byť sudca zvolený vo vzťahu k dotknutej Zmluvnej strane alebo ktorý je jej občanom.
c) Ak niektorý sudca zistí, že nemôže zasadať, nahradí ho iný sudca určený na základe rotácie spomedzi sudcov, ktorí neposudzovali vec v rámci komory.”
Pravidlo 25
(Vytvorenie sekcií)
1. Komory ustanovené podľa článku 26 ods. 2 Dohovoru (v Rokovacom poriadku uvádzané ako “sekcie”) vytvára plénum Súdu na návrh predsedu na obdobie troch rokov s účinnosťou od voľby držiteľov predsedníckych funkcií Súdu podľa pravidla 8. Musia byť vytvorené najmenej štyri sekcie.
2. Každý sudca je členom niektorej sekcie. Zloženie sekcií musí byť vyvážené zo zemepisného hľadiska a z hľadiska zastúpenia pohlaví a musí zohľadňovať rôzne právne systémy zmluvných strán.
3. Ak niektorý sudca prestane byť členom Súdu pred skončením obdobia, na ktoré bola vytvorená sekcia, sudcove miesto v sekcii zaujme jeho nástupca ako člen Súdu.
4. Predseda Súdu môže, ak si to vyžadujú okolnosti, výnimočne upraviť zloženie sekcií.
5. Plénum Súdu môže na návrh predsedu Súdu, ustanoviť ďalšiu sekciu.
Pravidlo 26
(Zriadenie komôr)
1. Komory zo siedmych sudcov zriadené podľa článku 27 ods. 1 Dohovoru na posudzovanie vecí podaných na Súd sa vytvárajú zo sekcií nasledovne:
a) V komore je vždy predseda sekcie a sudca zvolený vo vzťahu k dotknutej zmluvnej strane. Ak tento sudca nie je členom sekcie, ktorej bola pridelená sťažnosť podľa pravidla 51 alebo 52, zasadá ako ex officio člen komory v súlade s článkom 27 ods. 2 Dohovoru. Ak sudca nie je schopný zasadať alebo odstúpi, použije sa pravidlo 29.
b) Ostatných členovi komory určí predseda sekcie na základe rotácie medzi členmi príslušnej sekcie.
c) Členovia sekcie, ktorí neboli takto určení, zasadajú vo veci ako zastupujúci sudcovia.
2. Sudcovia sa zaoberajú prípadmi, ktoré posudzovali vo veci samej, aj po skončení svojho funkčného obdobia.
Pravidlo 27
(Výbory)
1. Výbory zložené z troch sudcov z tej istej sekcie sa vytvárajú podľa článku 27 ods. 1 Dohovoru. predseda Súdu po konzultácii s predsedami sekcií rozhodne o počte výborov, ktoré majú byť vytvorené.
2. Výbory sú zriaďované na obdobie dvanástich mesiacov na základe rotácie medzi členmi každej sekcie, s výnimkou predsedu sekcie.
3. Sudcovia sekcie, ktorí nie sú členmi výboru, môžu byť vyzvaní, aby zaujali miesto členov, ktorí nie sú schopní zasadať.
4. Každému výboru predsedá člen s prednostným poradím v sekcii.
Pravidlo 28
(Nemožnosť zasadať, vylúčenie a oslobodenie)
1. Sudca, ktorý sa nemôže zúčastniť na zasadnutiach na ktoré bol prizvaný, musí túto skutočnosť čo najskôr oznámiť predsedovi komory.
2. Sudca sa nesmie zúčastniť na posudzovaní veci, na ktorej je osobne zainteresovaný alebo v ktorej predtým pôsobil ako zástupca, advokát alebo poradca strany alebo osoby, ktorá je zainteresovaná na veci, alebo ako člen vyšetrovacieho tribunálu alebo komisie, alebo v akomkoľvek inom postavení.
3. Ak sudca odstúpi na základe niektorého z uvedených dôvodov alebo na základe iných osobitných dôvodov, informuje predsedu komory, ktorý sudcu oslobodí od povinnosti zasadať.
4. Ak je predseda komory názoru, že existujú dôvody na vylúčenie sudcu, musí túto vec prekonzultovať s dotknutým sudcom; v prípade sporu o veci rozhodne komora.
Pravidlo 29
(Sudcovia ad hoc )
1. Ak sudca zvolený vo vzťahu k dotknutej zmluvnej strane nie je schopný zasadať v komore alebo ak odstúpi, predseda komory vyzve túto zmluvnú stranu, aby do tridsiatich dní oznámila, či si želá vymenovať ako zasadajúceho sudcu alebo iného zvoleného sudcu, alebo ako ad hoc sudcu, inú osobu, ktorá spĺňa kvalifikáciu vyžadovanú v článku 21 ods. 1 Dohovoru, a ak je tomu tak, aby oznámila v tej istej lehote meno takto vymenovanej osoby. To isté pravidlo sa použije, ak vymenovaná osoba nie je schopná zasadať alebo odstúpi.
2. Ak zmluvná strana neodpovie do tridsiatich dní, bude sa to vykladať tak, že sa vzdala svojho práva na menovanie.
3. Sudca ad hoc musí pri otvorení prvého zasadnutia stanoveného na posudzovanie veci, potom ako bol vymenovaný, zložiť prísahu alebo urobiť slávnostné vyhlásenie upravené v pravidle 3. Tento akt sa zaznamená v zápise.
Pravidlo 30
(Spoločný záujem)
1. V prípade spoločného záujmu viacerých sťažovateľov alebo zmluvných strán predseda Súdu ich môže vyzvať na dohodu o vymenovaní jedného zvoleného sudcu alebo sudcu ad hoc v súlade s článkom 27 ods. 2 Dohovoru. Ak sa strany nedohodnú, predseda vyberie sudcu povolaného zasadať z úradnej moci žrebom spomedzi osôb navrhnutých za sudcov týmito stranami.
2. Plénum Súdu rozhoduje o sporoch o existencii spoločného záujmu.
ČASŤ II
KONANIE
Kapitola I
Všeobecné pravidlá
Pravidlo 31
(Možnosť čiastkovej derogácie)
Ustanovenia tejto časti nebránia Súdu aby sa, v prípade že je to účelné, po konzultácii so stranami od nich uchýlil pri posudzovaní konkrétnej veci.
Pravidlo 32
(Praktické usmernenia)
Predseda Súdu môže vydať praktické usmernenia najmä v takých záležitostiam, ako sú účasť na pojednávaniach a predkladanie písomných podaní a iných dokumentov.
Pravidlo 33
(Verejnosť konania)
1. Pojednávanie je verejné, pokiaľ v súlade s odsekom 2 tohto pravidla, komora výnimočne nerozhodne inak z vlastného podnetu alebo na žiadosť strany, alebo ktorejkoľvek dotknutej osoby.
2. Tlač a verejnosť môžu byť vylúčené z celého pojednávania alebo z jeho časti v záujme morálky, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, ak si to vyžaduje záujem maloletých alebo ochrany súkromného života strán, alebo v prísne nevyhnutnom rozsahu, ak by zverejnenie podľa názoru Súdu mohlo za mimoriadnych okolností poškodiť záujmy spravodlivosti.
3. Po registrácii sťažnosti sú pre verejnosť prístupné všetky dokumenty uložené v Kancelárii Súdu s výnimkou tých, ktoré boli uložené v rámci rokovaní o zmieri, tak ako to upravuje pravidlo 62, ak predseda komory z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto pravidla nerozhodne inak z vlastného podnetu alebo na žiadosť strany, alebo ktorejkoľvek dotknutej osoby.
4. Každá žiadosť o dôvernosť podaná podľa odseku 1 alebo 3 tohto pravidla musí byť zdôvodnená a musí upresniť, či pojednávanie alebo dokumenty, podľa toho, o aký prípad ide, majú byť neprístupné verejnosti úplne alebo čiastočne.
Pravidlo 34
(Používanie jazykov)
1. Úradnými jazykmi Súdu sú angličtina a francúzština.
2. Pred prijatím rozhodnutia o prijateľnosti sťažnosti sa celá komunikácia so sťažovateľmi, ako aj ich podania podľa článku 34 Dohovoru alebo podania ich zástupcov uskutočňujú, ak nie v jednom z úradných jazykov Súdu, tak v jednom z úradných jazykov zmluvných strán.
3. (a) Celá komunikácia so sťažovateľmi, ako aj ich podania alebo podania ich zástupcov pri pojednávaní, alebo potom, ako bola vec vyhlásená za prijatú, sa uskutočňujú v jednom z úradných jazykov Súdu, pokiaľ predseda komory nepovolí, aby sa naďalej používal úradný jazyk zmluvnej strany.
(b) Ak sa udelí takéto povolenie, tajomník urobí vhodné kroky na zabezpečenie ústneho a písomného prekladu stanovísk alebo vyhlásení sťažovateľa.
4. (a) Všetka komunikácia so Zmluvnými stranami a ich podania alebo podania tretích strán sa uskutočňuje v jednom z úradných jazykov Súdu. Predseda komory môže povoliť použitie iného ako úradného jazyka.
(b) Ak sa udelí takéto povolenie, strana, ktorá oň požiadala, je zodpovedná za zabezpečenie prekladu a za úhradu nákladov na tlmočenie alebo za preklad do angličtiny alebo do francúzštiny ňou prezentovaných ústnych argumentov alebo písomných stanovísk.
5. Predseda komory môže vyzvať dotknutú zmluvnú stranu, aby zabezpečila preklad svojich písomných stanovísk do úradného jazyka alebo v úradnom jazyku tejto strany, aby uľahčila sťažovateľovi porozumieť týmto podaniam.
6. Každý svedok, znalec alebo iná osoba predstupujúca pred Súd môže používať svoj jazyk, ak dostatočne neovláda niektorý z dvoch úradných jazykov. V takom prípade tajomník urobí vhodné kroky na zabezpečenie tlmočenia alebo prekladu.
Pravidlo 35
(Zastúpenie zmluvných strán)
Zmluvné strany sú zastúpené zástupcami (agentmi), ktorí môžu využívať pomoc advokátov a poradcov.
Pravidlo 36
(Zastúpenie sťažovateľov)
1. Osoby, mimovládne organizácie alebo skupiny jednotlivcov môžu spočiatku podávať sťažnosti podľa článku 34 Dohovoru samy alebo prostredníctvom zástupcov vymenovaných podľa odseku 4 tohto pravidla.
2. Po notifikácii sťažnosti dotknutej zmluvnej strane podľa pravidla 54 ods. 3 písm. b) predseda komory môže nariadiť, aby bol sťažovateľ zastúpený v súlade s odsekom 4 tohto pravidla.
3. Sťažovateľ musí byť takto zastúpený na každom pojednávaní, o ktorom rozhodne komora alebo v konaní, ktoré nasleduje po rozhodnutí o vyhlásení sťažnosti za prijateľnú, kým nerozhodne inak predseda komory.
4. (a) Zástupcom sťažovateľa musí byť advokát oprávnený na výkon činnosti v niektorej zo zmluvných strán s pobytom v niektorej zo zmluvných strán alebo ktorákoľvek iná osoba schválená predsedom komory.
b) Predseda komory môže tam, kde by inak zastúpenie bolo povinné, povoliť sťažovateľovi, aby sám prezentoval svoju vec s výhradou, že ak by to bolo potrebné, využije pomoc advokáta alebo iného schváleného zástupcu.
c) Za mimoriadnych okolností a v ktoromkoľvek štádiu konania predseda komory môže tam, kde sa nazdáva, že to okolnosti alebo správanie advokáta alebo inej osoby menovanej podľa predchádzajúcich odsekov to umožňujú, nariadiť, že títo nesmú viac zastupovať sťažovateľa a že sťažovateľ si musí nájsť náhradného zástupcu.
5. Advokát alebo iný schválený zástupca, alebo sťažovateľ, pokiaľ chce sám prezentovať svoju vec, musí primerane ovládať jeden z úradných jazykov Súdu. Predseda komory však môže povoliť použitie iného jazyka ako úradného jazyka podľa pravidla 34 ods. 3.
Pravidlo 37
(Komunikácia, oznámenia a predvolania)
1. Komunikácia a oznámenia adresované zástupcom (agentom) alebo advokátom strán sa považujú za adresované stranám.
2. Ak je Súd názoru, že je potrebné v súvislosti s akoukoľvek komunikáciou, notifikáciou alebo predvolaním adresovaným inej osobe, ako sú agenti alebo advokáti strán, dostať pomoc od vlády štátu, na ktorého území má mať takáto komunikácia, oznámenie alebo predvolanie účinok, predseda Súdu sa obráti, v záujme dosiahnutia potrebnej plynulosti priamo na túto vládu.
3. To isté pravidlo sa použije, ak si Súd želá vykonať alebo organizovať vykonanie vyšetrovania na mieste s cieľom zistiť skutkový stav alebo získať dôkazy alebo ak nariadi, aby predstúpila osoba s pobytom na tomto území alebo prechádzajúca týmto územím.
Pravidlo 38
(Písomné konanie)
1. Žiadne písomné stanoviská alebo iné dokumenty nesmú byť predložené po termíne stanovenom predsedom komory alebo sudcom spravodajcom, podľa toho, o aký prípad ide, v súlade s týmto Rokovacím poriadkom. Žiadne písomné stanoviská alebo iné dokumenty predložené po termíne alebo v rozpore s praktickým usmernením vydaným podľa pravidla 32 nesmú byť zaradené do súdneho spisu ak predseda komory nerozhodne inak.
2. Na účel sledovania termínu spomenutého v odseku 1 tohto pravidla sa za rozhodujúci dátum považuje potvrdený dátum odoslania dokumentu alebo ak neexistuje, skutočný deň jeho prijatia v Kancelárii Súdu.
Pravidlo 39
(Predbežné opatrenia)
1. Komora alebo, ak je to vhodné, jej predseda môže nariadiť stranám na návrh strany alebo inej dotknutej osoby alebo z vlastného podnetu akékoľvek predbežné opatrenie, ktoré by sa malo podľa jeho názoru prijať v záujme strán alebo riadneho priebehu konania pred komorou.
2. O takých opatreniach bude informovaný Výbor ministrov.
3. Komora môže od strán vyžadovať informácie o akejkoľvek otázke súvisiacej s vykonaním každého predbežného opatrenia ktoré nariadila.
Pravidlo 40
(Naliehavé oznámenie sťažnosti)
V naliehavom prípade tajomník môže s povolením predsedu komory bez toho, aby iné procesné úkony utrpeli ujmu, akýmikoľvek dostupnými prostriedkami informovať sťažnosťou dotknutú Zmluvnú stranu o podaní sťažnosti a o jej podstate.
Pravidlo 41
(Prednosť veci)
Komora sa zaoberá sťažnosťami v poradí, v akom sú pripravené na preskúmanie. Môže však dať prednosť niektorej konkrétnej sťažnosti.
Pravidlo 42
(Dokazovanie)
1. Komora môže na žiadosť strany alebo tretej strany, alebo z vlastného podnetu získavať akýkoľvek dôkaz, o ktorom si myslí, že pomôže pri objasnení skutkového stavu. Komora môže okrem iného požiadať strany, aby vyhotovili dokumentačné dôkazy, a rozhodnúť o vypočutí svedka alebo znalca alebo akejkoľvek osoby v inom postavení, ktorej dôkazy alebo vyhlásenia by komore pomohli pri plnení úloh.
2. Komora môže kedykoľvek v priebehu konania poveriť jedného alebo viacerých svojich členov alebo iných sudcov Súdu, aby urobili prieskum, vykonali vyšetrovanie na mieste alebo dokazovanie iným spôsobom. Môže vymenovať nezávislých externých znalcov na pomoc tejto delegácii.
3. Komora môže požiadať ktorúkoľvek osobu alebo inštitúciu podľa vlastného výberu, aby získala informáciu, vyjadrila názor alebo vypracovala správu o akejkoľvek osobitnej otázke.
4. Strany pomáhajú komore alebo jej delegácii pri uskutočňovaní akéhokoľvek dokazovania.
5. Ak bola vypracovaná správa alebo bolo vykonané iné dokazovanie v súlade s predchádzajúcimi odsekmi na žiadosť sťažovateľa alebo dotknutej zmluvnej strany, vzniknuté náklady uhradí žiadateľ, ak komora nerozhodne inak. V inom prípade komora rozhodne, či tieto náklady má uhradiť Rada Európy alebo ich má zaplatiť sťažovateľ alebo tretia strany, na ktorých žiadosť bola vypracovaná správa alebo bolo vykonané iné dokazovanie. Vo všetkých prípadoch definitívnu výšku nákladov musí posúdiť predseda komory.
Pravidlo 43
(Spojenie a súčasné preskúmanie sťažnosti)
1. Komora môže na žiadosť strán alebo z vlastného podnetu prikázať spojenie dvoch alebo viacerých sťažností.
2. Predseda komory môže po konzultácii so stranami prikázať, aby sa konanie o sťažnostiach pridelených tej istej komore uskutočnilo súčasne bez toho, aby bola spôsobená ujma rozhodnutiu komory o spojení sťažností.
Pravidlo 44
(Vyčiarknutie a opätovné zaradenie do zoznamu)
1. Ak sťažujúca sa zmluvná strana oznámi tajomníkovi svoj úmysel nepokračovať v konaní o veci, komora môže vyčiarknuť sťažnosť zo zoznamu Súdu podľa článku 37 Dohovoru, ak s takýmto ukončením súhlasí druhá zmluvná strana alebo sťažnosťou dotknuté strany.
2. Rozhodnutie o vyčiarknutí sťažnosti, ktorá bola vyhlásená za prijateľnú sa vydáva vo forme rozsudku. Predseda komory zašle rozsudok potom ako sa stal právoplatný Výboru ministrov, aby mu umožnil dohliadať v súlade s článkom 46 ods. 2 Dohovoru nad výkonom a inými záväzkami, ktoré môžu súvisieť so skončením, zmierom alebo vyriešením záležitosti.
3. Ak bola sťažnosť vyčiarknutá, trovy konania hradí Súd. Ak sú priznané trovy v rozhodnutí o vyčiarknutí sťažnosti, ktorá nebola vyhlásená za prijateľnú, predseda komory zašle toto rozhodnutie Výboru ministrov.
4. Súd môže opätovne zaradiť sťažnosť do svojho zoznamu, ak je názoru, že taký postup ospravedlňujú mimoriadne okolnosti.
Kapitola II
Začatie konania
Pravidlo 45
(Podpisy)
1. Každá sťažnosť podľa článkov 33 a 34 Dohovoru musí byť predložená písomne a musí byť podpísaná sťažovateľom alebo jeho zástupcom.
2. Ak sťažnosť podáva mimovládna organizácia alebo skupina osôb, musí byť podpísaná osobami, ktoré majú právomoc zastupovať túto organizáciu alebo skupinu. Príslušná komora alebo výbor dorieši každú otázku o tom, či osoby, ktoré podpísali sťažnosť, majú takú právomoc.
3. Ak sú sťažovatelia zastúpení v súlade s Pravidlom 36, ich zástupcovia musia priložiť plnú moc alebo písomné splnomocnenie konať.
Pravidlo 46
(Obsah medzištátnej sťažnosti)
Každá zmluvná strana alebo strany, ktoré majú v úmysle riešiť vec pred Súdom podľa článku 33 Dohovoru, musia u tajomníka podať sťažnosť obsahujúcu
a) meno zmluvnej strany proti ktorej smeruje sťažnosť;
b) vyhlásenie o skutkovom stave;
c) vyhlásenie o údajnom porušení Dohovoru a príslušné dôvody;
d) vyhlásenie o súlade s podmienkami prijateľnosti (vyčerpanie domácich prostriedkov nápravy a pravidlo o šesťmesačnej lehote) uvedenými v článku 35 ods. 1 Dohovoru;
e) predmet sťažnosti a všeobecne naznačenie požiadaviek týkajúcich sa spravodlivého zadosťučinenia podľa článku 41 Dohovoru v mene údajne poškodenej strany alebo strán a
f) meno a adresu osoby (osôb) určenej (určených) ako zástupcu (zástupcov)
spolu s
g) kópiami akýchkoľvek relevantných dokumentov, a najmä rozhodnutí – súdnych alebo iných – týkajúcich sa predmetu sťažnosti.
Pravidlo 47
(Obsah individuálnej sťažnosti)
1. Každá sťažnosť podľa článku 34 Dohovoru musí byť podaná na tlačive sťažnosti, ktoré poskytne Kancelária Súdu, ak predseda príslušnej sekcie nerozhodne inak. Musí obsahovať
a) meno, dátum narodenia, štátne občianstvo, pohlavie, zamestnanie a adresu sťažovateľa;
b) meno, zamestnanie a adresu zástupcu, ak existuje;
c) meno zmluvnej strany alebo strán, proti ktorým smeruje sťažnosť;
d) stručné vyhlásenie o skutkovom stave;
e) stručné vyhlásenie o údajnom porušení (porušeniach) Dohovoru s príslušnými dôvodmi;
f) stručné vyhlásenie o tom, že sťažovateľ splnil podmienky prijateľnosti (vyčerpanie domácich prostriedkov nápravy a pravidlo o šesťmesačnej lehote) uvedené v článku 35 ods. 1 Dohovoru a
g) predmet sťažnosti, ako aj všeobecné uvedenie akýchkoľvek požiadaviek na spravodlivé zadosťučinenie, ktoré sťažovateľ chce urobiť podľa článku 41 Dohovoru,
musí byť doplnená aj o
h) kópie príslušných dokumentov, najmä rozhodnutí, súdnych alebo iných, ktoré sa týkajú predmetu sťažnosti.
2. Sťažovatelia ďalej musia
a) poskytnúť informácie, konkrétne dokumenty a rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. h) tohto pravidla, z ktorých je zrejmé, že boli splnené podmienky prijateľnosti (vyčerpanie domácich prostriedkov nápravy a pravidlo o šesťmesačnej lehote) uvedené v článku 35 ods. 1 Dohovoru, a
b) uviesť, či predložili svoju sťažnosť v rámci iného medzinárodného vyšetrovacieho alebo zmierovacieho konania.
3. Sťažovatelia, ktorí si neželajú zverejniť svoju totožnosť, uvedú toto želanie a musia predložiť vyhlásenie o dôvodoch odklonu od všeobecného pravidla verejného prístupu k informáciám v konaní pred Súdom. Predseda komory môže schváliť ich anonymnosť vo výnimočných a riadne zdôvodnených prípadoch.
4. Nesplnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto pravidla môže mať za následok, že Súd sťažnosť nezaregistruje a nepreskúma.
5. Za dátum podania sťažnosti sa ako všeobecné pravidlo bude považovať dátum prvej komunikácie so sťažovateľom, v ktorej uviedol, hoci len súhrnne, predmet sťažnosti. Súd v záujme veci však môže rozhodnúť, že za dátum podania sťažnosti sa bude považovať iný dátum.
6. Sťažovatelia musia informovať Súd o akejkoľvek zmene adresy a o všetkých okolnostiach vzťahujúcich sa na sťažnosť.
Kapitola III
Sudcovia spravodajcovia
Pravidlo 48
(Medzištátne sťažnosti)
1. Ak je sťažnosť podaná podľa článku 33 Dohovoru, komora ustanovená na posúdenie veci určí jedného alebo viacerých sudcov za sudcu spravodajcu (sudcov spravodajcov), ktorý predloží (predložia) správu o prijateľnosti po prijatí písomných stanovísk od zainteresovaných zmluvných strán. Ak je to vhodné, na túto správu sa použije pravidlo 49 ods. 4.
2. Potom, ako bola sťažnosť podaná podľa článku 33 Dohovoru vyhlásená za prijatú, sudca spravodajca (sudcovia spravodajcovia) predkladajú také správy, návrhy a iné dokumenty, ktoré môžu komore napomôcť vykonávanie jej funkcie.
Pravidlo 49
(Individuálne sťažnosti)
1. Ak je sťažnosť podaná podľa článku 34 Dohovoru, predseda sekcie, ktorej bola vec pridelená, určí niektorého sudcu za sudcu spravodajcu, ktorý sťažnosť preskúma.
2. V rámci preskúmania sťažnosti sudcovia spravodajcovia
a) môžu požiadať strany, aby v určenom čase predložili akékoľvek informácie, dokumenty alebo iné materiály, ktoré považujú za relevantné;
b) musia s výhradou usmernenia predsedu sekcie o tom, že vec má byť posúdená komorou, rozhodnúť, či sťažnosť posúdi výbor alebo komora.
3. Ak vec posudzuje výbor v súlade s článkom 28 Dohovoru, správa sudcu spravodajcu musí obsahovať
a) krátke vyhlásenie o skutkovom stave;
b) krátke vyhlásenie o dôvodoch podporujúcich návrh na vyhlásenie sťažnosti za neprijateľnú alebo na jej vyčiarknutie zo zoznamu.
4. Ak vec posudzuje komora podľa článku 29 ods. 1 Dohovoru, správa sudcu spravodajcu musí obsahovať
a) vyhlásenie o skutkovom stave, vrátane všetkých informácií získaných podľa odseku 2 tohto pravidla;
b) uvedenie otázok, ktoré sťažnosť nastoľuje v súvislosti s Dohovorom,
c) návrh týkajúci sa prijateľnosti a akýchkoľvek iných krokoch, ktoré treba spraviť, spolu, ak je to potrebné, s predbežným stanoviskom k podstate sťažnosti.
5. Potom, ako bola sťažnosť podaná podľa článku 34 Dohovoru vyhlásená za prijatú, sudca spravodajca predkladá také správy, návrhy a dokumenty, ktoré môžu komore napomôcť vykonávať jej funkcie.
Pravidlo 50
(Konanie pred Veľkou komorou)
Ak bola vec postúpená Veľkej komore podľa článku 30 alebo podľa článku 43 Dohovoru, predseda Veľkej komory určí jedného alebo v prípade medzištátnej sťažnosti jedného alebo viacerých jej členov za sudcu spravodajcu (sudcov spravodajcov).
Kapitola IV
Konanie o prijateľnosti
Medzištátne sťažnosti
Pravidlo 51
1. Ak je sťažnosť podaná podľa článku 33 Dohovoru, predseda Súdu okamžite oznámi sťažnosť žalovanej zmluvnej strane a pridelí sťažnosť jednej zo sekcií.
2. V súlade s pravidlom 26 ods. 1 písm. a) sudcovia zvolení za sťažovateľa a za žalovanú zmluvnú stranu musia zasadať ako členovia ex officio komory zriadenej na posúdenie veci. Pravidlo 30 sa použije, ak bola sťažnosť predložená niekoľkými zmluvnými stranami alebo ak sa podľa pravidla 43 ods. 2 spoločne skúmajú sťažnosti v tej istej veci predložené viacerými zmluvnými stranami.
3. Po pridelení veci niektorej sekcii predseda sekcie zriadi komoru v súlade s pravidlom 26 ods. 1 a vyzve žalovanú zmluvnú stranu, aby predložila svoje písomné stanovisko k prijateľnosti sťažnosti. Takto prijaté stanovisko sa postúpi prostredníctvom Kancelárie zmluvnej strane sťažovateľovi, ktorá môže odpovedať písomným protinávrhom.
4. Pred rozhodnutím o prijateľnosti sťažnosti môže komora rozhodnúť, či vyzve strany, aby predložili ďalšie písomné stanoviská.
5. Ústne konanie o prijateľnosti sa uskutoční ak si tak želá jedna alebo viaceré dotknuté zmluvné strany alebo ak o tom rozhodne komora z vlastného podnetu.
6. Po konzultácii so stranami predseda komory vytýči písomné, a ak je to vhodné ústne konanie a na tento účel stanoví termíny, do ktorých musia byť predložené písomné stanoviská.
7. Pri porade komora vezme do úvahy správu predloženú sudcom spravodajcom (sudcami spravodajcami) podľa pravidla 48 ods. 1.
Individuálne sťažnosti
Pravidlo 52
(Pridelenie sťažností sekciám)
1. Každá sťažnosť podaná podľa článku 34 Dohovoru musí byť pridelená niektorej sekcii predsedom Súdu, ktorý sa pri prideľovaní usiluje o to, aby bolo zabezpečené spravodlivé rozdelenie vecí medzi sekciami.
2. Sedemčlennú komoru uvedenú v článku 27 ods. 1 Dohovoru zriadi predseda príslušnej sekcie v súlade s pravidlom 26 ods. 1 po tom ako bolo rozhodnuté, že sťažnosť má posúdiť komora .
3. Do zriadenia komory v súlade s odsekom 2 tohto pravidla, predseda sekcie vykonáva všetky právomoci zverené Rokovacím poriadkom predsedovi komory.
Pravidlo 53
(Konanie pred výborom)
1. Na porade vezme výbor do úvahy správu predloženú sudcom spravodajcom podľa pravidla 49 ods. 3.
2. Sudcu spravodajcu, ktorý nie je členom výboru, možno vyzvať, aby sa zúčastnil na porade výboru.
3. V súlade s článkom 28 Dohovoru výbor môže na základe jednomyseľného hlasovania vyhlásiť za neprijateľnú alebo vyčiarknuť zo zoznamu sporov vedených pred Súdom sťažnosť, ak môže byť takéto rozhodnutie prijaté bez ďalšieho skúmania. Toto rozhodnutie bude konečné.
4. Ak nie je prijaté rozhodnutie podľa odseku 3 tohto pravidla, sťažnosť bude postúpená komore zriadenej podľa pravidla 52 ods. 2 na preskúmanie veci.
Pravidlo 54
(Konanie pred komorou)
1. Na porade komora vezme do úvahy správu predloženú sudcom spravodajcom podľa pravidla 49 ods. 4.
2. Komora môže ihneď vyhlásiť sťažnosť za neprijateľnú alebo ju vyčiarknuť zo zoznamu sporov vedených pred Súdom.
3. V inom prípade, komora rozhodnutím môže
a) požiadať strany, aby predložili akékoľvek informácie o skutkových okolnostiach, dokumenty alebo iné materiály, ktoré považuje za relevantné;
b) oznámiť sťažnosť žalovanej zmluvnej strane a vyzvať ju, aby predložila písomné stanovisko k sťažnosti;
c) vyzvať strany, aby predložili ďalšie písomné stanoviská.
4. Pred rozhodnutím o prijateľnosti sťažnosti, komora môže na základe požiadania strán alebo z vlastného podnetu rozhodnúť o uskutočnení ústneho konania. V takom prípade, ak komora nerozhodne výnimočne inak, strany budú vyzvané, aby sa venovali aj otázkam týkajúcim sa podstaty sťažnosti.
5. Predseda komory vytýči konanie vrátane termínov pre každé rozhodnutie, ktoré má komora prijať podľa odsekov 3 a 4 tohto pravidla.
Medzištátne a individuálne sťažnosti
Pravidlo 55
(Námietky neprijateľnosti)
Každú námietku neprijateľnosti, ak to jej povaha alebo okolnosti dovoľujú, musí vzniesť žalovaná zmluvná strana vo svojom písomnom alebo ústnom stanovisku k prijateľnosti sťažnosti uvedenom v pravidle 51 alebo 54 podľa toho, o akú vec ide.
Pravidlo 56
(Rozhodnutie komory)
1. V rozhodnutí komory musí byť uvedené, či bolo prijaté jednomyseľne alebo väčšinou, a toto rozhodnutie musí byť zdôvodnené.
2. Rozhodnutie komory sa postúpi prostredníctvom tajomníka sťažovateľovi a dotknutej zmluvnej strane (zmluvným stranám).
Pravidlo 57
(Jazyk rozhodnutia)
1. Ak Súd nerozhodne, že rozhodnutie má byť prijaté súčasne v obidvoch oficiálnych jazykoch, všetky rozhodnutia sa prijímajú alebo v anglickom, alebo vo francúzskom jazyku. Prijaté rozhodnutia sú pre verejnosť prístupné.
2. Publikovanie rozhodnutí v oficiálnych správach Súdu, tak ako to ustanovuje pravidlo 78, sa uskutoční v obidvoch oficiálnych jazykoch Súdu.
Kapitola V
Konanie po prijatí sťažnosti
Pravidlo 58
(Medzištátne sťažnosti)
1. Po tom ako komora rozhodla o prijatí sťažnosti podanej podľa článku 33 Dohovoru, predseda komory po konzultácii s dotknutými zmluvnými stranami stanoví termíny predloženia písomných stanovísk k podstate sťažnosti a vypracovania akýchkoľvek iných dôkazov. Predseda však môže so súhlasom dotknutých strán nariadiť, že písomné konanie sa neuskutoční.
2. Ústne konanie o podstate sťažnosti sa uskutoční, ak o to požiada jedna alebo viaceré zmluvné strany alebo ak tak rozhodne komora z vlastného podnetu. predseda komory vytýči ústne konanie.
3. Na porade komora vezme do úvahy akékoľvek správy, návrhy a iné dokumenty, ktoré predloží sudca spravodajca (sudcovia spravodajcovia) podľa pravidla 48 ods. 2.
Pravidlo 59
(Individuálne sťažnosti)
1. Po tom, ako komora rozhodla o prijatí sťažnosti podanej podľa článku 34 Dohovoru, môže vyzvať strany, aby predložili ďalšie dôkazy a písomné stanoviská.
2. Ústne konanie o podstate sťažnosti sa uskutoční, ak tak komora rozhodne z vlastného podnetu alebo ak o to požiada jedna zo strán, za podmienky, že sa neuskutočnilo ústne konanie o podstate sťažnosti už v etape rozhodovania o prijateľnosti podľa pravidla 54 ods. 4. Komora však výnimočne môže rozhodnúť, že vzhľadom na výkon svojich právomocí, ktoré má podľa článku 38 ods. 1 písm. a) Dohovoru, si nevyžaduje, aby sa uskutočnilo ústne konanie.
3. Predseda komory vytýči, ak je to vhodné, písomné a ústne konanie.
4. Na porade komora vezme do úvahy všetky správy, návrhy a iné dokumenty, ktoré sudca spravodajca predloží podľa pravidla 49 ods. 5.
Pravidlo 60
(Požiadavky na spravodlivé zadosťučinenie)
1. Každá požiadavka na spravodlivé zadosťučinenie, ktorú môže nastoliť zmluvná strana alebo sťažovateľ podľa článku 41 Dohovoru, musí byť uvedená, ak predseda komory nenariadi inak, v písomnom stanovisku k podstate sťažnosti, alebo ak takéto písomné stanovisko nie je predložené, v osobitnom dokumente predloženom nie neskôr ako dva mesiace po rozhodnutí, na ktorého základe bola sťažnosť prijatá.
2. Musí sa predložiť podrobný rozpis všetkých požiadaviek spolu s príslušnými podpornými dokumentmi alebo voucher, pričom ak chýbajú, komora môže odmietnuť požiadavku ako celok alebo niektorú jej časť.
3. Komora môže kedykoľvek v priebehu konania vyzvať ktorúkoľvek stranu, aby predložila vyjadrenie k požiadavke na spravodlivé zadosťučinenie.
Pravidlo 61
(Intervencia tretej strany)
1. Rozhodnutie o vyhlásení sťažnosti za prijateľnú bude prostredníctvom tajomníka oznámené ktorejkoľvek zmluvnej strane, ktorej občan je sťažovateľom vo veci, ako aj žalovanej zmluvnej strane alebo zmluvným stranám podľa pravidla 56 ods. 2.
2. Ak sa zmluvná strana usiluje o využitie svojho práva na predloženie písomného vyjadrenia alebo na účasť v ústnom konaní podľa článku 36 ods. 1 Dohovoru, predseda komory vytýči ďalšie konanie.
3. V súlade s článkom 36 ods. 2 Dohovoru, predseda komory môže v záujme riadneho priebehu spravodlivosti vyzvať alebo priznať ktorémukoľvek zmluvnému štátu, ktorý nie je účastníkom konania, alebo ktorejkoľvek dotknutej osobe, ktorá nie je sťažovateľom, možnosť predloženia písomných pripomienok alebo vo výnimočných prípadoch možnosť zúčastniť sa na ústnom konaní. Požiadavky na priznanie na tento účel sa musia riadne zdôvodniť a predložiť v jednom z oficiálnych jazykov v primeranom čase po vytýčení písomného konania.
4. Každé vyzvanie alebo priznanie uvedené v odseku 3 tohto pravidla bude podliehať podmienkam vrátane termínov, ktoré stanoví predseda komory. Ak sa tieto podmienky nedodržia, predseda môže rozhodnúť o nezaradení pripomienok do súdneho spisu.
5. Písomné pripomienky predložené v súlade s týmto pravidlom sa musia predložiť v jednom z oficiálnych jazykov okrem prípadov, keď bol udelený súhlas s použitím iného jazyka podľa pravidla 34 ods. 4. Budú postúpené prostredníctvom tajomníka stranám sporu, ktoré budú oprávnené za podmienok vrátane termínov stanovených predsedom komory na ne odpovedať v predloženom písomnom stanovisku.
Pravidlo 62
(Priateľské urovnanie)
1. Po tom, ako bola sťažnosť vyhlásená za prijateľnú, tajomník, ktorý koná na základe inštrukcií komory alebo jej predsedu, vstúpi do kontaktu so stranami s cieľom zabezpečiť priateľské urovnanie (zmier) vo veci v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. b) Dohovoru. Komora urobí všetky vhodné kroky na uľahčenie takéhoto urovnania.
2. V súlade s článkom 38 ods. 2 Dohovoru priateľské urovnanie musí byť dôverné a nesmie byť na ujmu argumentácie strán v sporovom konaní. V sporovom konaní sa nemožno odvolávať ani spoliehať na žiadne písomné alebo ústne vyjadrenia a žiadne ponuky alebo ústupky, ktoré boli urobené v rámci pokusu zabezpečiť priateľské urovnanie.
3. Ak je komora informovaná tajomníkovom, že strany sa dohodli na priateľskom urovnaní, vyčiarkne vec zo zoznamu Súdu v súlade s pravidlom 44 ods. 2 po tom, ako si overí, že urovnanie sa dosiahlo na základe rešpektovania ľudských práv, tak ako sú definované v Dohovore a Protokoloch k nemu.
Kapitola VI
Ústne konanie
Pravidlo 63
(Priebeh ústneho konania)
1. Predseda komory usmerňuje priebeh ústneho konania a určuje poriadok, v ktorom budú vyzvaní, aby hovorili zástupcovia, advokáti alebo poradcovia strán.
2. Ak ústne konanie na účely zistenia určitých skutočností uskutočňuje delegácia komory podľa pravidla 42, priebeh ústneho konania usmerňuje vedúci delegácie a delegácia vykonáva všetky právomoci, ktoré má komora podľa Dohovoru alebo tohto Rokovacieho poriadku.
Pravidlo 64
(Neúčasť na ústnom konaní)
Ak sa strana bez dostatočného zdôvodnenia nezúčastní na ústnom konaní, komora môže napriek tomu pokračovať v konaní za predpokladu, že takýto postup je v súlade s riadnym priebehom spravodlivosti.
Pravidlo 65
(Predvolanie svedkov, znalcov a iných osôb; náklady na ich účasť)
1. Svedkovia, znalci a iné osoby, ktoré sa rozhodne komora alebo predseda komory vypočuť sa predvolávajú prostredníctvom tajomníka.
2. V predvolaní musia byť uvedené:
a) vec, vo vzťahu ku ktorej bolo vyhotovené;
b) predmet vyšetrovania, znaleckého posudku alebo iného opatrenia nariadeného komorou alebo predsedom komory;
c) ustanovenie o spôsobe vyplatenia sumy prináležiacej predvolaným osobám.
3. Ak sa dotknuté osoby zúčastnia na konaní na žiadosť alebo v mene sťažovateľa alebo žalovanej zmluvnej strany, náklady na ich účasť hradí príslušná strana, ak komora nerozhodne inak. V ostatných prípadoch komora rozhodne o tom, či uvedené náklady má hradiť Rada Európy alebo budú pripísané na úhradu sťažovateľovi alebo tretej strane, na ktorých žiadosť sa predvolaná osoba zúčastnila. Vo všetkých prípadoch o výške uvedených nákladov rozhodne po ich posúdení predseda komory.
Pravidlo 66
(Prísaha a slávnostné vyhlásenie svedkov a znalcov)
1. Po overení totožnosti svedka a skôr ako podá svoju svedeckú výpoveď, každý svedok musí urobiť nasledujúcu prísahu alebo slávnostné vyhlásenie:
“Prisahám” alebo “Slávnostne vyhlasujem na svoju česť a svedomie”, “že budem hovoriť pravdu, celú pravdu a nič len pravdu.”
Tento úkon sa zaznamená v zápise.
2. Po overení totožnosti znalca a pred vykonaním jeho poverenia každý znalec musí urobiť nasledujúcu prísahu alebo slávnostné vyhlásenie:
“Prisahám” – alebo “Slávnostne vyhlasujem”, “že vykonám svoje povinnosti znalca čestne a svedomito.”
Tento úkon sa zaznamená v zápise.
3. Túto prísahu alebo slávnostné vyhlásenie možno urobiť pred predsedom komory, alebo pred sudcom, alebo pred ktoroukoľvek osobou, ktorú nominuje vzhľadom na jej autoritu predseda komory.
Pravidlo 67
(Výhrada voči svedkovi alebo znalcovi; vypočúvanie osoby na informačné účely)
O spore týkajúcom sa výhrady voči svedkovi alebo znalcovi rozhoduje komora. Na informačné účely môže vypočuť osobu, ktorá nemôže byť vypočutá ako svedok.
Pravidlo 68
(Otázky kladené v priebehu ústneho konania)
1. Ktorýkoľvek sudca môže klásť otázky zástupcovi, advokátom alebo poradcom strán, sťažovateľovi, svedkom a znalcom a ktorejkoľvek inej osobe, ktorá predstúpi pred komoru.
2. Svedkom, znalcom a iným osobám uvedeným v pravidle 42 ods. 1 môžu oficiálne klásť otázky zástupcovia, advokáti alebo poradcovia strán pod kontrolou predsedu komory. O výhrade týkajúcej sa primeranosti položenej otázky rozhoduje predseda komory.
Pravidlo 69
(Neospravedlnená neúčasť, odmietnutie poskytnúť dôkazy alebo falošné dôkazy)
Ak sa svedok alebo ktorákoľvek iná osoba, ktorá bola riadne predvolaná, bez riadneho dôvodu nedostaví alebo odmietne poskytnúť dôkazy, tajomník na základe požiadania predsedu komory musí o tom informovať zmluvnú stranu, pod ktorej právomocou sa nachádza svedok alebo iná osoba. Toto ustanovenie sa použije aj vtedy, ak svedok alebo znalec porušil podľa názoru komory prísahu alebo slávnostné vyhlásenie uvedené v pravidle 66.
Pravidlo 70
(Verbálny zápis ústneho konania)
1. Tajomník je zodpovedný, ak tak rozhodne komora , za vyhotovenie verbálneho zápisu z ústneho konania. Verbálny zápis musí obsahovať
a) zloženie komory na ústnom konaní;
b) zoznam tých, ktorí predstúpili pred Komoru, čiže zástupcov, advokátov a poradcov strán a ktorúkoľvek tretiu stranu, ktorá sa na ústnom konaní zúčastnila;
c) priezvisko, meno, krátku charakteristiku a adresu každého svedka, znalca alebo inej vypočutej osoby;
d) text vyhlásení, položených otázok a poskytnutých odpovedí;
e) text každého rozhodnutia, ktoré prijala komora alebo predseda komory v priebehu ústneho konania.
2. Ak je verbálny zápis alebo jeho časť v neoficiálnom jazyku, tajomník musí, ak tak rozhodne komora , zabezpečiť preklad do jedného z oficiálnych jazykov.
3. Zástupcovia strán musia dostať kópiu verbálneho zápisu, aby v ňom mohli pod kontrolou tajomníka alebo predsedu komory vykonať opravy, ktoré sa v žiadnom prípade nesmú dotknúť významu, zmyslu a toho, čo bolo povedané. Tajomník oznámi, v súlade s pokynom predsedu komory termíny určené na tento účel.
4. Takto opravený verbálny zápis, ktorý podpíše predseda a tajomník, stane sa overeným zápisom.
Kapitola VII
Konanie pred Veľkou komorou
Pravidlo 71
(Použiteľnosť procesných ustanovení)
Ustanovenia upravujúce konanie pred komorou sa mutatis mutandis primerane použijú aj na konanie pred Veľkou komorou.
Pravidlo 72
(Odstúpenie príslušnosti komory Veľkej komore)
1. V súlade s článkom 30 Dohovoru, ak vec prejednávaná komorou nastoľuje závažné otázky týkajúce sa výkladu Dohovoru alebo Protokolov k nemu alebo ak by vyriešenie otázky pred ňou mohlo mať za následok stav, ktorý nie je zlučiteľný s už vyneseným rozsudkom Súdu, komora môže kedykoľvek predtým, ako vynesie rozsudok, odstúpiť svoju príslušnosť Veľkej komore, ak jedna zo strán sporu proti tomu nenamietne v súlade s odsekom 2 tohto pravidla. Rozhodnutie o postúpení sa nemusí zdôvodňovať.
2. Tajomník oznámi stranám zámer komory odstúpiť jej príslušnosť. Strany musia v lehote do jedného mesiaca odo dňa tohto oznámenia predložiť Kancelárii riadne zdôvodnené námietky. Námietku, ktorá nespĺňa uvedené podmienky, bude Súd považovať za neplatnú.
Pravidlo 73
(Žiadosť strany o postúpenie veci Veľkej komore)
1. V súlade s článkom 43 Dohovoru, ktorákoľvek strana sporu môže výnimočne v lehote do troch mesiacov odo dňa doručenia rozsudku komory písomne predložiť Kancelárii žiadosť o postúpenie veci Veľkej komore. Strana v žiadosti špecifikuje závažné otázky týkajúce sa interpretácie alebo použitia Dohovoru alebo Protokolov k nemu alebo závažný všeobecný problém všeobecného významu, ktorý podľa jej názoru oprávňuje na to, aby ich posúdila Veľká komora .
2. Päťčlenná skupina (panel) sudcov Veľkej komory ustanovená v súlade s pravidlom 24 ods. 6 preskúma žiadosť výlučne na základe existujúceho súdneho spisu. Žiadosť prijme, iba ak zastáva názor, že vec nastoľuje takú otázku alebo problém. Zamietnutie sťažnosti sa nemusí zdôvodňovať.
3. Ak skupina (panel) prijme žiadosť, Veľká komora rozhodne o veci rozsudkom.
Kapitola VIII
Rozsudky
Pravidlo 74
(Obsah rozsudku)
1. Rozsudok uvedený v článkoch 42 a 44 Dohovoru musí obsahovať
a) meno predsedu a ostatných sudcov ustanovujúcich príslušnú komoru, a meno tajomníka alebo zástupcu tajomníka;
b) dátum prijatia a doručenia;
c) označenie strán;
d) mená zástupcov, advokátov a poradcov strán;
e) priebeh konania;
f) skutkový stav;
g) zhrnutie návrhov strán;
h) právne zdôvodnenie;
i) operatívne ustanovenia;
j) rozhodnutie o trovách v prípade, že bolo prijaté;
k) počet sudcov vytvárajúcich väčšinu;
l) ak je to potrebné, vyhlásenie o tom, ktorý text je autentický.
2. Ktorýkoľvek sudca, ktorý sa zúčastnil na posudzovaní veci, má právo pripojiť k rozsudku alebo samostatné stanovisko, polemizujúce alebo nesúhlasiace s odborným posudkom, alebo zásadné nesúhlasné stanovisko.
Pravidlo 75
(Postup pri spravodlivom zadosťučinení)
1. Ak komora zistí že došlo k porušeniu Dohovoru alebo Protokolov k nemu, v tom istom rozsudku stanový postup o použití článku 41 Dohovoru, ak o tejto otázke, nastolenej v súlade s pravidlom 60, možno rozhodnúť; ak táto otázka ešte nie je pripravená na to, aby o nej bolo rozhodnuté, komora celú otázku alebo jej časť odročí na neskôr a vytýči ďalší postup.
2. Na účel postupu podľa článku 41 Dohovoru komora bude zložená, ako je to len možné, z tých sudcov, ktorí zasadali pri posudzovaní podstaty sťažnosti. Ak nie je možné ustanoviť pôvodnú komoru, predseda Súdu doplní alebo vytvorí komoru žrebovaním.
3. Komora môže pri priznaní spravodlivého zadosťučinenia podľa článku 41 Dohovoru nariadiť, že ak k vyplateniu nedôjde v stanovenom termíne, budú musieť byť vyplatené úroky z akejkoľvek sumy, ktorá bola priznaná.
4. Ak je Súd informovaný, že sa dosiahla dohoda medzi poškodenou stranou a zodpovednou zmluvnou stranou, overí si, či je táto dohoda vyvážená, a ak zistí, že dohoda je vyvážená, vyčiarkne vec zo zoznamu v súlade s pravidlom 44 ods. 2.
Pravidlo 76
(Jazyk rozsudku)
1. Ak Súd nerozhodne, že sa rozsudok vyhotoví v obidvoch oficiálnych jazykoch, všetky rozsudky sa vyhotovia alebo v angličtine, alebo vo francúzštine. Vyhotovené rozsudky budú prístupné pre verejnosť.
2. Publikovanie takýchto rozsudkov v oficiálnych správach Súdu, tak ako to predvída pravidlo 78, bude v obidvoch oficiálnych jazykoch Súdu.
Pravidlo 77
(Podpis, doručenie a oznámenie rozsudku)
1. Rozsudok podpisuje predseda komory a tajomník .
2. Rozsudok môže prečítať na verejnom zasadnutí predseda komory alebo ním delegovaný sudca alebo sudkyňa. Zástupcovia a predstavitelia strán budú v náležitom čase vopred informovaní o dátume ústneho konania. Inak doručenie rozsudku bude predstavovať oznámenie uvedené v odseku 3 tohto pravidla.
3. Rozsudok bude zaslaný Výboru ministrov. Tajomník zašle jeho overené kópie stranám, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorejkoľvek tretej strane a každej priamo dotknutej osobe. Originálna kópia, riadne podpísaná a opečatená, bude uložená v archíve Súdu.
Pravidlo 78
(Publikácia rozsudkov a iných dokumentov)
V súlade s článkom 44 ods. 3 Dohovoru, tajomník v rámci svojej zodpovednosti zabezpečí v primeranej forme publikovanie konečných rozsudkov Súdu. Tajomník zodpovedá aj za publikovanie oficiálnych správ o vybratých rozsudkoch a rozhodnutiach a iných dokumentov, pri ktorých predseda Súdu považuje za užitočné, aby sa publikovali.
Pravidlo 79
(Žiadosť o výklad rozsudku)
1. Strana môže požiadať o výklad rozsudku v lehote do jedného roka od doručenia rozsudku.
2. Žiadosť sa predkladá Kancelárii. V žiadosti je presne uvedený bod alebo body operatívnej časti rozsudku, ktorých sa požiadavka na výklad týka.
3. Pôvodná komora môže z vlastného podnetu odmietnuť žiadosť na základe toho, že neexistuje riadny dôvod posudzovať ju. Ak nie je možné ustanoviť pôvodnú komoru, predseda Súdu doplní alebo vytvorí komoru žrebovaním.
4. Ak komora nezamietne žiadosť, tajomník ju zašle druhej strane alebo stranám a vyzve ich, aby predložili písomné stanovisko v termíne stanovenom predsedom komory. Predseda komory musí tiež vytýčiť dátum ústneho konania, ak komora rozhodne, že sa uskutoční. Komora rozhodne rozsudkom.
Pravidlo 80
(Žiadosť o revíziu rozsudku)
1. Strana môže v prípade odhalenia niektorej skutočnosti, ktorá by svojou povahou mala rozhodujúci vplyv a ktorá nebola Súdu známa v čase, keď bol vydaný rozsudok, a ktorá nemohla byť primerane známa tejto strane, požiadať Súd v lehote do šiestich mesiacov po tom, ako strana získala poznatky o tejto skutočnosti, o jeho revíziu.
2. V žiadosti musí byť uvedený rozsudok, o ktorého revíziu sa žiada, a informácie potrebné na preukázanie toho, že žiadosť spĺňa podmienky zakotvené v odseku 1 tohto pravidla. K žiadosti musia byť priložené kópie všetkých podporných dokumentov. Žiadosť a podporné dokumenty sa predkladajú Kancelárii.
3. Pôvodná komora môže z vlastného podnetu odmietnuť žiadosť na základe toho, že neexistuje riadny dôvod posudzovať ju. Ak nie je možné ustanoviť pôvodnú komoru, predseda Súdu doplní alebo vytvorí komoru žrebovaním.
4. Ak komora nezamietne žiadosť, tajomník ju zašle druhej strane alebo stranám a vyzve ich aby predložili písomné stanovisko v termíne stanovenom predsedom komory. Predseda komory musí tiež vytýčiť dátum ústneho konania, ak komora rozhodne, že sa uskutoční. komora rozhodne rozsudkom.
Pravidlo 81
(Odstránenie omylov v rozhodnutiach a rozsudkoch)
Bez toho, aby sa to dotklo ustanovení o revízii rozsudkov a o opätovnom zaradení do zoznamu sťažností, Súd môže z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti niektorej strany predloženej v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia alebo rozsudku odstrániť úradníkmi spôsobené omyly vo výpočte alebo bežné chyby.
Kapitola IX
Odborné posudky
Pravidlo 82
V konaní o odborných posudkoch Súd použije nasledujúce ustanovenia ako dodatok k ustanoveniam článkov 47, 48 a 49 Dohovoru. Rovnako použije ďalšie ustanovenia tohto Rokovacieho poriadku v rozsahu, v akom to považuje za primerané.
Pravidlo 83
Žiadosť o odborný posudok sa podáva v Kancelárii Súdu. Obsahuje úplne a presne formulovanú otázku, ktorá má byť odborne posúdená, ako aj
a) dátum, keď Výbor ministrov prijal rozhodnutie uvedené v článku 47 ods. 3 Dohovoru;
b) meno a adresu osoby alebo osôb určených Výborom ministrov, aby poskytli Súdu akékoľvek vysvetlenia, o ktoré môže požiadať.
K žiadosti musia byť priložené všetky dokumenty, ktoré by mohli objasniť otázku.
Pravidlo 84
1. Po prijatí žiadosti tajomník zašle jej kópiu všetkým členom Súdu.
2. Tajomník informuje zmluvné strany o tom, že Súd je pripravený prijať ich písomné vyjadrenia.
Pravidlo 85
1. Predseda Súdu určí termíny na predloženie písomných vyjadrení a iných dokumentov.
2. Písomné vyjadrenia a iné dokumenty sa predkladajú v Kancelárii Súdu. Tajomník zašle ich kópie všetkým členom Súdu, Výboru ministrov a každej zmluvnej strane.
Pravidlo 86
Po skončení písomného konania, predseda Súdu rozhodne o tom, či zmluvné strany, ktoré predložili písomné vyjadrenia, dostanú možnosť rozpracovať ich na ústnom konaní uskutočnenom na tento účel.
Pravidlo 87
Ak Súd zastáva názor, že žiadosť o odborný posudok nie je v rámci jeho poradnej právomoci, tak ako je definovaná v článku 47 Dohovoru, vyhlási to v zdôvodnenom rozhodnutí.
Pravidlo 88
1. Odborné posudky sa vydávajú na základe väčšinového hlasovania vo Veľkej komore. Musí byť uvedený počet sudcov, ktorí vytvorili väčšinu.
2. Ktorýkoľvek sudca alebo sudkyňa môže, ak si želá, pripojiť k posudku Súdu alebo samostatné stanovisko, polemizujúce alebo nesúhlasiace s odborným posudkom, alebo zásadné nesúhlasné stanovisko.
Pravidlo 89
Odborný posudok prečíta predseda Súdu alebo iný sudca delegovaný predsedom na verejnom ústnom konaní v jednom alebo v obidvoch oficiálnych jazykoch po predchádzajúcom oznámení Výboru ministrov a každej zmluvnej strane.
Pravidlo 90
Posudok alebo akékoľvek iné rozhodnutie podľa pravidla 87 musí podpísať predseda Súdu a tajomník. Originálna kópia, riadne podpísaná a opečatená, bude uložená v archíve Súdu. tajomník zašle overené kópie Výboru ministrov, zmluvným stranám a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Kapitola X
Právna pomoc
Pravidlo 91
1. Predseda komory môže na žiadosť sťažovateľa, ktorý podal sťažnosť podľa článku 34 Dohovoru, alebo z vlastného podnetu priznať bezplatnú právnu pomoc sťažovateľovi v súvislosti s prezentáciou veci od okamihu prijatia písomného stanoviska k prijateľnosti sťažnosti od dotknutej zmluvnej strany v súlade s pravidlom 54 ods. 3 písm. b), alebo od uplynutia termínu určeného na jeho predloženie.
2. S výnimkou pravidla 96, ak sťažovateľovi bola priznaná právna pomoc v súvislosti s prezentáciou jeho sťažnosti pred komorou, toto priznanie sa rozšíri aj na účely jeho prezentácie pred Veľkou komorou.
Pravidlo 92
Právna pomoc sa prizná len vtedy, ak sa predseda komory presvedčí,
a) že je nevyhnutná pre riadny priebeh veci pred komorou;
b) že sťažovateľ nemá dostatočné prostriedky na úhradu všetkých súvisiacich trov alebo ich časti.
Pravidlo 93
1. Aby sa určilo, či sťažovatelia majú alebo nemajú dostatočné prostriedky na úhradu všetkých trov alebo ich časti, musia vyplniť tlačivo vyhlásenia, v ktorom budú uvedené ich príjmy, kapitálové prostriedky alebo akékoľvek iné finančné záväzky. Vyhlásenie musí byť overené príslušným vnútroštátnym orgánom alebo orgánmi.
2. Dotknutá zmluvná strana bude požiadaná, aby sa k tomu písomne vyjadrila.
3. Po získaní informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto pravidla predseda komory rozhodne, či prizná alebo neprizná právnu pomoc. Tajomník potom o tom informuje strany.
Pravidlo 94
1. Výdavky budú uhradené advokátom alebo iným osobám určeným v súlade s pravidlom 36 ods. 4. Ak je to primerané, výdavky sa uhradia viacerým, nielen jednému takémuto zástupcovi.
2. Právna pomoc sa môže priznať na úhradu nielen výdavkov zástupcov, ale aj na cestovné a súvisiace náklady a iné nevyhnutné výdavky, ktoré má sťažovateľ alebo určený zástupca.
Pravidlo 95
Po rozhodnutí o priznaní právnej pomoci tajomník stanoví
a) výšku výdavkov ktoré sa majú uhradiť v súlade s platnými predpismi o právnej pomoci;
b) úroveň nákladov, ktoré sa majú uhradiť.
Pravidlo 96
Predseda komory môže, ak je presvedčený, že už nie sú splnené podmienky uvedené v pravidle 92, kedykoľvek zrušiť alebo zmeniť priznanie právnej pomoci.
ČASŤ III
PRECHODNÉ USTANOVENIA
Pravidlo 97
(Funkčné obdobie sudcov)
Trvanie funkčného obdobia sudcov, ktorí boli členmi Súdu ku dňu nadobudnutia platnosti Protokolu č. 11 k Dohovoru, sa počíta od uvedeného dňa.
Pravidlo 98
(Predsedníctvo sekcií)
Na obdobie troch rokov od nadobudnutia platnosti Protokolu č. 11 k Dohovoru,
a) dvaja predsedovia sekcií, ktorí súčasne nie sú podpredsedami Súdu a podpredsedami sekcií, budú zvolení na funkčné obdobie v trvaní osemnásť mesiacov;
b) podpredsedovia sekcií nemôžu byť okamžite znovuzvolení.
Pravidlo 99
(Vzťah medzi Súdom a Komisiou)
1. Vo veciach predložených Súdu podľa článku 5 ods. 4 a 5 Protokolu č. 11 k Dohovoru Súd môže vyzvať Komisiu, aby delegovala jedného alebo viacerých svojich členov na účasť na posudzovaní veci pred Súdom.
2. Vo veciach uvedených v odseku 1 tohto pravidla Súd vezme do úvahy správu Komisie prijatú podľa pôvodného článku 31 Dohovoru.
3. Ak predseda komory nerozhodne inak, uvedená správa bude čo najskôr, ako je to možné, sprístupnená pre verejnosť prostredníctvom tajomníka.
4. Zostatok súdneho spisu Komisie vrátane všetkých podaní vo veciach podaných na Súd podľa článku 5 ods. 2 až 5 Protokolu č. 11 k Dohovoru zostáva dôverný, ak predseda komory nerozhodne inak.
5. Vo veciach, v ktorých Komisia zhromaždila dôkazy, ale nebola vstave prijať správu v súlade s pôvodným článkom 31 Dohovoru, Súd vezme do úvahy verbálne zápisy, dokumentáciu a stanoviská delegácií Komisie vyplývajúce z takéhoto vyšetrovania.
Pravidlo 100
(Konanie pred komorou a Veľkou komorou)
1. Vo veciach postúpených Súdu podľa článku 5 ods. 4 Protokolu č. 11 k Dohovoru skupina (panel) Veľkej komory ustanovená v súlade s pravidlom 24 ods. 6 určí výlučne na základe existujúceho súdneho spisu, či o veci rozhodne komora alebo Veľká komora .
2. Ak o veci rozhoduje komora, rozsudok komory bude konečný v súlade s článkom 4 ods. 4 Protokolu č. 11 k Dohovoru a pravidlo 73 sa nepoužije.
3. Veci zaslané Súdu podľa článku 5 ods. 5 Protokolu č. 11 k Dohovoru odovzdá predseda Súdu Veľkej komore.
4. Pre každú vec zaslanú Veľkej komore podľa článku 5 ods. 5 Protokolu č. 11 k Dohovoru sa Veľká komora doplní o sudcov určených rotáciou v rámci jednej zo skupín uvedených v pravidle 24 ods. 3; veci sa prideľujú skupinám na základe striedania.
Pravidlo 101
(Priznanie právnej pomoci)
S výnimkou ustanovenia pravidla 96 vo veciach podaných na Súd podľa článku 5 ods. 2 až 5 Protokolu č. 11 k Dohovoru priznanie právnej pomoci sťažovateľovi v konaní pred Komisiou alebo pôvodným Súdom platí aj pre jeho zastupovanie pred Súdom.
Pravidlo 102
(Žiadosť o výklad alebo o revíziu rozsudku)
1. Ak strana žiada o výklad alebo o revíziu rozsudku doručeného pôvodným Súdom, predseda Súdu pridelí žiadosť jednej zo sekcií v súlade s podmienkami zakotvenými v pravidle 51 alebo 52 podľa povahy veci.
2. Predseda príslušnej sekcie musí na rozdiel od pravidla 79 ods. 3 a 80 ods. 3 ustanoviť novú Komoru na posúdenie žiadosti.
3. Komora , ktorá sa má ustanoviť, musí zahŕňať ako členov ex officio
a) predsedu sekcie;
a, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi príslušných sekcií,
b) sudcu zvoleného vo vzťahu k dotknutej zmluvnej strane, alebo ak on nemôže zasadať, ktoréhokoľvek sudcu vymenovaného podľa pravidla 29;
c) ktoréhokoľvek sudcu Súdu, ktorý bol členom pôvodnej komory, ktorá vyniesla rozsudok na pôvodnom Súde.
4. a) Ostatných členov komory určí predseda sekcie žrebovaním spomedzi členov príslušnej sekcie.
b) Členovia sekcie, ktorí takto nie sú určení, zasadajú vo veci ako sudcovia náhradníci.
ČASŤ IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Pravidlo 103
(Zmena pravidla alebo pozastavenie jeho platnosti)
1. Ktorékoľvek pravidlo môže zmeniť väčšina všetkých členov Súdu na základe formálneho návrhu po oznámení, že takýto návrh bude predložený na nasledujúcom zasadnutí pléna Súdu. Oznámenie sa písomne doručí tajomníkovi najneskôr jeden mesiac pred zasadnutím, na ktorom sa tento návrh má prerokovať. Po tom, ako tajomník dostane oznámenie, čo možno najskôr informuje všetkých členov Súdu.
2. Pravidlo vzťahujúce sa na vnútornú prácu Súdu možno pozastaviť na základe formálneho návrhu bez oznámenia, za podmienky, že v príslušnej komore bolo toto rozhodnutie prijaté jednomyseľne. Pozastavenie pôsobnosti pravidla v tomto prípade musí byť obmedzené len na konkrétny účel, pre ktorý došlo k pozastaveniu.
Pravidlo 104
(Nadobudnutie platnosti Rokovacieho poriadku)
Tento Rokovací poriadok nadobúda platnosť 1. novembra
Aká je vecná pôsobnosť Súdneho dvora ES a Súdu prvého stupňa ES?
Právomoci Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa upravujú ustanovenia čl. 220-245 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvá (ZES).
Poslaním Súdneho dvora ES je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu jednak zakladateľských zmlúv ES a jednak právne záväzných aktov prijímaných inštitúciami ES. Za týmto účelom Súdny dvor koná vo viacerých typoch konania.
Súd prvého stupňa ES má rovnaké poslanie ako Súdny dvor ES, ale jeho rozhodovacia činnosť sa týka najmä oblastí poľnohospodárstva, hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, obchodnej politiky, regionálnej politiky, ochranných známok, dopravnej politiky a niektorých ďalších. Súd prvého stupňa je v súčasnosti príslušný aj na rozhodovanie o pracovno-právnych a iných obdobných nárokoch zamestnancov inštitúcií ES, jeho agendu v tejto oblasti ale v krátkom čase prevezme novozriaďovaný Tribunál EÚ pre verejnú správu.
Aké sú základné typy konania pred súdmi ES?
Predbežné konanie podľa čl. 234 ZES:
Súdny dvor má právomoc vydávať predbežné rozhodnutia týkajúce sa:
a) výkladu Zmluvy,
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií ES a Európskej centrálnej banky
c) výkladu stanov orgánov ustanovených Radou, pokiaľ to tieto stanovy umožňujú.
V prípade, že takáto otázka je nastolená pred súdom alebo tribunálom členského štátu, takýto súd alebo tribunál môže, ak dospeje k záveru, že rozhodnutie o takejto otázke je nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci, požiadať Súdny dvor, aby v danej veci vyniesol rozhodnutie.
V prípade, že takáto otázka je nastolená v konaní pred súdom alebo tribunálom členského štátu, proti rozhodnutiam ktorého nie je podľa vnútroštátneho právneho poriadku dostupný opravný prostriedok, takýto súd alebo tribunál je povinný predložiť predmetnú vec Súdnemu dvoru.
Primárnym účelom predbežného konania je zabezpečiť jednotnosť výkladu práva ES (ďalej aj ako „komunitárne právo“) pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. V predbežnom konaní Súdny dvor nerozhoduje o súlade vnútroštátneho práva s právom ES a takisto nerozhoduje o aplikácii komunitárneho práva v konkrétnom prípade, ale toto právo iba vykladá. Ide vlastne o „pomoc“ vnútroštátnemu súdu pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vzťahuje komunitárne právo.
Konanie o neplatnosti aktov inštitúcií ES podľa čl. 230 ZES:
Súdny dvor preskúmava zákonnosť aktov prijatých spoločne Európskym parlamentom a Radou, aktov Rady, Komisie a ECB, okrem odporúčaní a stanovísk, a aktov EP, ktoré majú vyvolať právne účinky vo vzťahu k tretím osobám.
Za týmto účelom môže Súdny dvor konať na návrh členského štátu, Rady alebo Komisie, ak ako dôvod nezákonnosti namietajú nedostatok právomoci, porušenie podstatnej procesnej náležitosti, porušenie Zmluvy alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa jej výkladu, alebo zneužitie právomoci.
Súdny dvor má za rovnakých podmienok právomoc konať na návrh EP, Účtovného dvora a ECB, ak ako dôvod nezákonnosti namietajú porušenie svojich kompetencií.
Fyzická alebo právnická osoba môže za rovnakých podmienok namietnuť nezákonnosť rozhodnutia, ktorého je adresátom, alebo rozhodnutia, ktoré, i keď bolo vydané vo forme nariadenia alebo bolo adresované inej osobe, má na jej postavenie priamy a individuálny dopad.
Návrh na začatie konania podľa tohto čl. Zmluvy musí byť podaný v lehote dvoch mesiacov od publikovania napadnutého opatrenia alebo jeho oznámenia navrhovateľovi, alebo, v prípade, že oznámené nebolo, odo dňa, keď sa navrhovateľ o ňom dozvedel.
Podľa čl. 231 Zmluvy, ak Súdny dvor návrhu vyhovie, vyhlási napadnutý akt za neplatný. V prípade nariadení však Súdny dvor môže, ak to uzná za potrebné, určiť, ktoré z účinkov napadnutého nariadenia zostávajú v platnosti.
Účelom tohto konania je kontrola zákonnosti právne záväzných aktov prijímaných inštitúciami ES. Nezákonnosťou sa v tomto kontexte rozumie nedostatok právomoci, porušenie podstatnej procesnej náležitosti, porušenie ZES alebo iného právneho pravidla, týkajúceho sa jej výkladu a zneužitie právomoci.
Konanie o nečinnosti inštitúcií ES podľa čl. 232 ZES:
Ak Európsky parlament,
Ak Európsky parlament, Rada alebo Komisia v rozpore so Zmluvou opomenú konať, členský štát alebo iná inštitúcia ES môže podať na Súdny dvor návrh, aby takéto porušenie vyslovil.
Takýto návrh je prípustný len v prípade, že dotknutá inštitúcia bola najskôr vyzvaná, aby konala. Ak v priebehu dvoch mesiacov od takejto výzvy dotknutá inštitúcia nepredložila svoje stanovisko, je možné návrh podať v lehote ďalších dvoch mesiacov.
Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v predchádzajúcom odstavci podať na Súdny dvor sťažnosť, že inštitúcia ES vo vzťahu k nej nevydala príslušný akt. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na odporúčania a stanoviská.
Účelom tohto konania je kontrola inštitúcií ES v prípade, že v rozpore s existujúcim záväzkom opomenuli niečo vykonať. Podmienky konania podľa čl. 232 ZES sú teda splnené len v prípade, že príslušnej inštitúcií z komunitárneho práva vyplýva povinnosť konať (napríklad vydať nejaký akt) a ona túto povinnosť napriek upozorneniu neplní.
Konanie o zodpovednosti štátu podľa čl. 226-228 ZES:
Čl. 226:
Pokiaľ Komisia dospeje k záveru, že členský štát nesplnil svoju povinnosť podľa tejto Zmluvy, po tom, ako príslušnému členskému štátu poskytne príležitosť na vyjadrenie, vydá k veci odôvodnené stanovisko.
Ak príslušný členský štát stanovisku nevyhovie v lehote ustanovenej Komisiou, táto môže vec predložiť na konanie Súdnemu dvoru.
Čl. 227:
Členský štát, ktorý dospeje k záveru, že iný členský štát nesplnil svoju povinnosť podľa tejto Zmluvy, môže vec predložiť Súdnemu dvoru.
Pred tým, než členský štát podá sťažnosť na údajné porušenie povinností podľa tejto Zmluvy iným členským štátom, je povinný vec predložiť Komisii.
Komisia každému z dotknutých členských štátov umožní vyjadrenie k veci, a to tak písomne ako aj ústne, a potom vydá stanovisko s odôvodnením.
Pokiaľ Komisia nevydá stanovisko v lehote troch mesiacov odo dňa, keď jej vec bola predložená, môže sa vec podať na Súdny dvor aj bez stanoviska Komisie.
Čl. 228:
Pokiaľ Súdny dvor zistí, že členský štát nesplnil svoju povinnosť podľa tejto Zmluvy, je tento štát povinný prijať nevyhnutné opatrenia pre to, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora.
Pokiaľ Komisia dospeje k záveru, že príslušný členský štát neprijal takého opatrenia, umožní tomuto štátu predložiť svoje vyjadrenie a potom vydá odôvodnené stanovisko špecifikujúce body, v ktorých príslušný členský štát nevyhovel rozsudku Súdneho dvora.
Pokiaľ príslušný členský štát neprijme nevyhnutné opatrenia podľa rozsudku Súdneho dvora v lehote stanovenej Komisiou, tá môže predložiť vec Súdnemu dvoru. V tomto podaní Komisia uvedie výšku sumy alebo penále, ktoré má príslušný členský štát zaplatiť a ktoré Komisia za daných okolností považuje za primerané.
Pokiaľ Súdny dvor zistí, že príslušný členský štát nevyhovel jeho rozsudku, môže mu uložiť jednorázovú pokutu alebo penále.
Tento postup nemá dopad na čl. 227.
Účelom konania o porušení povinností členským štátom je zabezpečenie všeobecného a jednotného dodržiavania práva ES. Za týmto účelom môže Súdny dvor nariadiť členskému štátu, aby povinnosť vyplývajúcu mu z členstva v EÚ splnil a pokiaľ ju v určenej lehote nesplní, môže mu uložiť jednorázovú pokutu alebo i pravidelné penále. Medzi časté porušenie členských povinností patrí napríklad nevykonanie alebo nesprávne vykonanie smerníc či postup orgánov štátu v rozpore s primárnym alebo sekundárnym komunitárnym právom.
Za akých podmienok sa na súdy ES môže obrátiť fyzická alebo právnická osoba?
Súkromná osoba sa môže ako navrhovateľ, resp. žalobca stať účastníkom konania pred Súdnym dvorom len v konaní týkajúcom sa (i) namietanej nezákonnosti aktov inštitúcií ES alebo (ii) opomenutia inštitúcie ES konať.
Zákonnosťou, resp. nezákonnosťou sa v kontexte práva ES rozumie nedostatok právomoci, porušenie podstatnej procesnej náležitosti, porušenie ZES alebo iného právneho pravidla, týkajúceho sa jej výkladu, a zneužitie právomoci.
Predmetom konania o kontrole zákonnosti sú tie akty inštitúcií ES, ktoré sú spôsobilé vyvolať záväzné právne účinky. Záväznosťou sa pritom myslí tak všeobecná, ako aj individuálna záväznosť. Do kategórie aktov preskúmateľných v rámci kontroly zákonnosti preto spadajú nielen nariadenia a smernice, ale aj rozhodnutia. Odporúčania a stanoviská sú z kontroly zákonnosti vylúčené.
Lehota, v ktorej je možné podať návrh na začatie konania o kontrole zákonnosti je dva mesiace od publikovania napadnutého aktu.
Aktívna legitimácia fyzickej osoby je viazaná na podmienku priameho a individuálneho dopadu napadnutého aktu a prichádza do úvahy v troch typoch situácií: (i) adresát rozhodnutia namieta jeho nezákonnosť, alebo (ii) fyzická osoba namieta nezákonnosť rozhodnutia, ktoré má na jej postavenie priamy a individuálny dopad, ale bolo buď (iia) adresované inej osobe, alebo (iib) vydané v podobe nariadenia.
Na podmienku individuálneho dopadu sa vzťahujú tri samostatne aplikovateľné kritériá: (i) zásah do práv navrhovateľa alebo porušenie povinnosti, na splnenie ktorej zo strany inštitúcie ES mal navrhovateľ nárok, (ii) rozsah spôsobenej ujmy a (iii) tzv. Plaumannov test, v zmysle ktorého má napadnutý akt individuálny dopad len vtedy, ak sa navrhovateľa dotýka z dôvodu: (a) takých jeho vlastností, ktoré sú pre neho špecifické, alebo (b) okolností, za ktorých je jeho situácia iná než situácia všetkých ostatných osôb, a v dôsledku týchto dôvodov sa napadnutý akt vzťahuje na navrhovateľa rovnako individuálnym spôsobom, ako keby bol jeho adresátom.
Na splnenie podmienky priameho dopadu sa vyžaduje, aby napadnutý akt priamo zasahoval do právneho postavenia navrhovateľa a subjektu poverenému jeho vykonaním neposkytoval žiaden priestor na uváženie. Napadnutý akt má teda priamy dopad len v prípade, že jeho vykonanie nepodlieha uváženiu aplikačného orgánu a vyplýva priamo z príslušných ustanovení práva ES.
Námietka nečinnosti je prípustná len v prípade, že: (i) príslušná inštitúcia mala povinnosť konať a že (ii) navrhovateľ vykonal úkony predpokladané čl. 232 ZES. Takýmto úkonom je jednak vyzvanie povinnej inštitúcie, aby konala, jednak predloženie návrhu Súdnemu dvoru v lehote dvoch mesiacov od uplynutia posledného dňa dvojmesačnej lehoty, ktorú má povinná inštitúcia na to, aby reagovala na výzvu navrhovateľa. Podanie samotnej výzvy povinnej inštitúcii nie je viazané na konkrétnu lehotu, Súdny dvor však uviedol, že navrhovateľ tak musí učiniť v primeranej lehote.
Podrobnejšie informácie o jednotlivých typoch konania a formálnych náležitostiach návrhov možno v slovenskom jazyku nájsť aj na domovskej stránke súdov ES http://curia.eu.int/sk/transitpage.htm.
V akom jazyku je možné sa obrátiť na súdy ES?
Na súdy ES je možné sa obrátiť v ktoromkoľvek úradnom jazyku EÚ, ktorým je od 1. mája 2004 aj slovenčina.
Adresa, na ktorú je možné posielať návrhy na začatie konania je:
Cour de justice des Communautés européennes
L- 2925 Luxembourg
Luxembourg