Dedičské právo predstavuje v systéme občianskeho práva jednu z jeho neoddeliteľných súčastí. Okrem dedičského práva, systém občianskeho práva tvoria ešte: všeobecná časť, rodinné právo, vecné práva, osobné a osobno-majetkové práva, záväzkové právo.
Čo je vlastne občianske právo?
Občianske právo je súbor právnych noriem, záväzných pravidiel správania sa, ktoré upravujú majetkové a s nimi súvisiace osobné a osobno-majetkové vzťahy fyzických osôb (FO) a právnických osôb (PO), majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb.
Čo je vlastne dedičské právo?
Dedičské právo - upravuje prechod a nadobúdanie majetkových práv po zomretej osobe inými subjektmi. V dôsledku právnej skutočnosti mortis causa- smrť sa uskutočnuje prechod práv a povinností- dedičská sukcesia- teda dedičská postupnosť na iné osoby.
Viete, že dedičské právo upravuje spôsob napísania a formy závetu, podmienky vydedia a že dedičstvo môžete aj odmietnuť?
Dedičské právo zaraďujú občianske zákonníky novšej generácie, na rozdiel od CC a ABGB do samostatnej kapitoly. Jadrom tejto časti občianskeho práva je jeden zo spôsobov prechodu vlastníctva - nadobúdanie vlastníctva z dôvodu smrti. V kontinentálnom práve sa uplatnil rímsko-právny model dedenia (s určitými modifikáciami), so zhodnými predpokladmi dedenia (smrť poručiteľa, pozostalý majetok, osoby oprávnené dediť) a právnymi dôvodmi dedenia (zákon a závet, pričom okrem prípadu povinného podielu neopomenuteľných dedičov je dedenie zo závetu silnejšie). Všeobecný je aj princíp, že odúmrť pripadne štátu. Rozdiely sa vyskytujú v riešení otázky, kedy a ako dedič nadobúda pozostalosť (či smrťou poručiteľa, alebo v okamihu prijatia dedičstva). CC prijal rímsko-právnu koncepciu dedičstva, do ktorej vnáša niektoré tradičné francúzske prvky (napr. viacvýznamový a vágny pojem “saisine”, s ktorým sa spájajú dosť významné následky). Deduktívne možno z CC vyvodiť, že pozostalosť sa nadobúda prijatím dedičstva a to spätne k okamihu poručiteľovej smrti. ABGB prevzal z rímskeho práva inštitút ležiacej pozostalosti (ako jediná krajina z významných podsystémov kontinentálneho práva), pričom ho ďalej upravil. Ležiaca pozostalosť je dedičstvo v medziobdobí, keď bolo už ponúknuté a ešte nebolo prijaté. Zároveň v ABGB k nadobudnutiu dedičstva nestačí dedičstvo prijať, ale vyžaduje sa následný úradný akt – odovzdanie odovzdacou listinou (t. j. úradné prikázanie). Dedičstvo sa teda nadobúda súdnym prikázaním spätne od smrti poručiteľa. Najjasnejšie rieši tento problém BGB a ZGB – smrťou poručiteľa nadobúdajú dedičia pozostalosť ako celok s následnou možnosťou jej odmietnutia (na rozdiel od CC a ABGB, kde ide o ponúknutie a prijatie dedičstva).