Extrémizmus
Hrozba extrémizmu sa v súčasnosti stala vysoko aktuálnou. Dotýka sa všetkých demokratických štátov, Slovenskú republiku nevynímajúc. Prejavy nenávisti voči príslušníkom iných rás, národov, národnostných menšín a etnických skupín, ale aj náboženstiev prinášajú so sebou nebezpečenstvo priameho ohrozenia riadneho fungovania demokratickej spoločnosti. Otvorenie sa svetu malo pre Slovenskú republiku za následok, okrem pozitívnych aj prenikanie negatívnych javov, medzi ktoré môžeme zaradiť aj extrémizmus so všetkými jeho formami a prejavmi.
Väčšina obyvateľstva si pojem extrémizmus spája najmä s prejavmi rasizmu a xenofóbie, pretože rasovo motivované útoky stále boli a naďalej sú aktuálnym problémom. Treba si však uvedomiť, že táto oblasť je oveľa širšia a nie všetky prejavy extrémizmu sú navonok také markantné.
Problematike intolerancie a extrémizmu sa venuje sústredená pozornosť predovšetkým v posledných štyroch rokoch, počas ktorých došlo k výraznému posunu v chápaní jej dôležitosti nielen v Policajnom zbore, ale aj v celej spoločnosti.
Vytvorenie Koncepcie boja proti extrémizmu formálne vyplynulo z Harmonogramu prípravy nových strategických, koncepčných, plánovacích, legislatívnych a ostatných dokumentov pre oblasť bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky v rokoch 2005-2006, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 354/2005, ale de facto si ju vyžiadal aj vývoj v spoločnosti. Viaceré negatívne skúsenosti ukázali, že problematika extrémizmu je stále živá, rôznorodá, rýchlo prispôsobivá vývoju spoločnosti a berie na seba nové podoby. Z tohto dôvodu ju nie je možné riešiť živelne a nárazovo, ale ide o dlhodobý cieľavedomý proces. Koncepcia je preto dokument dlhodobého charakteru. Stanovuje ciele a rozmieňa ich na opatrenia konkrétne a pritom dostatočne všeobecne tak, aby si ich jednotlivé zúčastnené subjekty mohli prispôsobiť aktuálnym podmienkam.
Koncepcia boja proti extrémizmu vychádza predovšetkým z konkrétnych poznatkov získaných v boji s extrémizmom, ale aj z informácií z najrôznejších oblastí spoločenského života, ako z domácich, tak aj zo zahraničných zdrojov. Hodnotí súčasný stav v oblasti boja proti extrémizmu v Slovenskej republike a určuje hlavné smery pre ďalšie zefektívnenie činnosti. Poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku. Viac ako inde je tu potrebné klásť dôraz na prevenciu. Dôvodom je spätosť tohto druhu kriminality s určitou ideológiou. Nestačí preto len likvidovať koncové články – trestne stíhať páchateľov (členov a prívržencov rôznych extrémistických skupín a hnutí), ale predovšetkým treba eliminovať faktory uľahčujúce nábor a radikalizáciu. Z tohto dôvodu treba do boja proti extrémizmu, resp. už do samotného predchádzania zapojiť celú spoločnosť – nielen mocenské orgány a orgány štátnej správy.
Definície pojmov
Extrémizmus (lat.) – je záľuba v extrémoch, prepiato radikálne konanie, počínanie, názory a pod., výstrednosť, krajnosť, výnimočnosť[1][1]). Rozumieme ním verbálne, grafické, fyzické alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem so zreteľnými prvkami intolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.
Extrémistami sú osoby alebo skupiny osôb, ktoré sa vyznačujú najmä
a) odmietaním platných všeobecne záväzných právnych predpisov a vysokou mierou názorovej, rasovej alebo etnickej neznášanlivosti,
b) absenciou hmotných pohnútok,
c) vnútornou motiváciou protiprávneho konania s prvkami agresivity a brutality,
d) agresívnym správaním prejavujúcim sa fyzickými aktivitami v súvislosti s konaním spoločenských podujatí, ktoré smerujú k spôsobeniu fyzickej ujmy osobám, škode na majetku, alebo ktoré sú spôsobilé narušiť verejný poriadok.
Pravicové extrémistiské skupiny - charakteristickým znakom týchto skupín je najmä nacionalizmus, antisemitizmus, xenofóbia a kritika národnostných menšín a etnických skupín.
Ľavicové extrémistické skupiny – charakterizuje ich sympatizovanie s komunizmom a nepriateľstvo voči určitým vrstvám obyvateľstva motivované predovšetkým sociálnymi a triednymi rozdielmi alebo anarchizmus a s ním spojené odmietanie akejkoľvek autority, štátnej moci a právneho poriadku a hlásanie neobmedzenej slobody jednotlivca.
Sekta – slovo odvodené z latinského secta, ktoré má svoj koreň v slovese sequi = nasledovať. Je to skupina rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí nasledujú jedného vodcu. Rozumieme ňou totalitnú skupinu so zvýšenou mierou radikalizmu a s patologickými prejavmi vnímania reality a okolia, v ktorom pôsobí. V súvislosti so sektou sa najčastejšie uvádzajú znaky ako autoritárstvo vodcu alebo úzkeho vedenia, fundamentalizmus, sociálna izolácia prameniaca z extrémnej výlučnosti.
Kriminalita extrémistov a kriminalita extrémistických skupín sú trestné činy a iná protispoločenská činnosť s extrémistickým prvkom vrátane trestných činov motivovaných rasovou, národnostnou alebo etnickou neznášanlivosťou alebo spáchaných priaznivcami extrémistických skupín.
Rasizmus je nedemokratická, diskriminačná teória, hlásajúca nerovnocennosť ľudských rás[2][2]). "Rasizmus" je presvedčenie, že rasa, farba (pleti), jazyk, náboženské vyznanie, štátne občianstvo, národnosť alebo etnický pôvod predstavuje dôvod oprávňujúci k pohŕdaniu určitým človekom alebo skupinou ľudí alebo k pocitu nadradenosti určitého človeka alebo skupiny ľudí
Xenofóbia je chorobný strach zo všetkého cudzieho, neznámeho, nenávisť voči cudzincom ako aj nedostatok rešpektu pre ich tradície a kultúru.
O zákonnej úprave definície slova extrémizmus ministerstvo vnútra neuvažuje
Bratislava 19. júla (TASR) - Slovenský právny poriadok nepozná presnú definíciu slova extrémizmus a o jej zákonnej úprave ministerstvo vnútra (MV) ani neuvažuje. "Nakoľko ide skôr o pojem filozofický než právny, o jeho úprave zákonom sa neuvažuje," povedala dnes pre TASR Natália Hattalová z Komunikačného odboru MV SR.
Rezort sa nazdáva, že postačuje definícia v rámci internej normy MV SR a v Koncepcii boja proti extrémizmu. Extrémizmus je podľa koncepcie záľuba v extrémoch, prepiato radikálne konanie, počínanie, názory, výstrednosť, krajnosť alebo výnimočnosť. "Rozumieme ním verbálne, grafické, fyzické a iné aktivity spojené s vyhraneným ideologickým kontextom, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem," uvádza sa v materiáli schválenom v roku 2006.
Ministerstvo rovnako neuvažuje o zostavení zoznamu zakázaných symbolov, organizácií alebo ideológií, ktorý v súčasnosti neexistuje. Problematika tejto trestnej činnosti sa rieši v každom konkrétnom prípade individuálne na základe znaleckého posudku. Občan sa tak môže dopustiť trestného činu bez toho, aby bol vopred jasne informovaný o tom, ktoré symboly či ideológie sú zakázané. Za propagáciu hnutí, ktoré hrozbou násilia smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, pritom hrozí trest odňatia slobody do výšky troch rokov.
Legislatíva úprava boja proti extrémizmu
Základný právny rámec pre ochranu ľudských práv a slobôd a pre zamedzenie diskriminácie tvoria medzinárodné dohovory a iné právne akty prijaté na pôde OSN, Rady Európy a Európskej únie, ústavné zákony, zákony a ďalšie dokumenty Slovenskej republiky.
Na medzinárodnej úrovni (OSN)
- Všeobecná deklarácia ľudských práv z 10. decembra l948,
- Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie - New York 21. december 1965,
- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach - New York 16. december 1966,
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach - New York 16. december 1966,
- Deklarácia o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským jazykovým menšinám, prijatá Valným zhromaždením OSN v roku 1992,
- Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zákaze diskriminácie v zamestnaní a povolaní č. 111 z r. 1958 (ratifikovaný Československom 15. júna 1960, znovu ratifikovaný Slovenskom 1. januára 1993),
- Záverečné deklarácie svetovej konferencie proti rasizmu a xenofóbii z Durbanu 2001 a z Viedne 2003.
Na regionálnej úrovni (európske štruktúry)
- Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín - Štrasburg 1. február 1995,
- Európska charta regionálnych jazykov alebo jazykov menšín - Rada Európy 1992,
- Smernica Rady EÚ 2000/43 ES ustanovujúca zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,
- Smernica Rady EÚ 2000/78 ES ustanovujúca všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,
- Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly č. 1-8 - Rím 4. november 1950,
- Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí najmä na futbalových zápasoch č.120/1985,
- Rezolúcia o sektách v Európe prijatá 29. februára 1996,
- Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia RE č. 1412 o ilegálnych aktivitách siekt.
Na národnej úrovni (Slovenská republika)
- Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
- zákon č.300/2005 Z. z. Trestný zákon,
- zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok,
- zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
- zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.,
- zákon č. 295/1993 Z. z. o Európskom dohovore o násilí počas športových podujatí,
- Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2004 – 2005 (schválený uznesením vlády č. 446/2004),
- Národný plán výchovy k ľudským právam na roky 2005 – 2014 (vypracovaný podľa uznesenia vlády č. 446/2004),
- Národný akčný plán Slovenskej republiky k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015 (schválený uznesením vlády č. 28/2005).