Drogy a mýty (J. M. Nerad, L. Neradová, 1998) je kniha, v ktorej autori rozoberajú tému drogovej závislosti na príkladoch troch krajín (Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Holandsko), dvoch liečebných zariadení (Arta, Jellinek) a jedného experimentu (Prove).

Autori otvorene zaujímajú liberálny, tolerantný a kompromisný postoj k drogám. Kniha je viac argumentačná a jednostranná než výskumná a objektívna, ale autori sa napriek tomu vo svojich tvrdeniach opierajú o viaceré štatistiky a výskumy. So situáciou v Holandsku majú osobné skúsenosti a Holandsku je aj venovaná prevažná časť knihy.

Experiment Prove

Prove bol švajčiarsky experiment s kontrolovaným podávaním heroínu závislým. Cieľom nebolo odvykanie, ale zníženie negatívnych následkov užívania heroínu. Okrem heroínu sa pracovalo aj s metadonom a morfínom a časť štúdie bola organizovaná ako dvojito slepá a randomizovaná, ale závislí prakticky vždy spoznali, že nedostávajú heroín a boli ochotní pokračovať v experimente iba v prípade, že tiež dostanú heroín.

Do experimentu boli zahrnutí len závislí užívajúci heroín najmenej dva roky, ktorí mali za sebou niekoľko neúspešných pokusov o liečbu závislosti a trpeli buď zdravotne alebo sociálne v dôsledku závislosti. Charakteristika pokusnej skupiny je dôležitá, pretože prípadné zmäkčenie podmienok vstupu do experimentu by pravdepodobne viedlo k slabším výsledkom. U zúčastnených závislých bolo vysoké percento nezamestnanosti, bezdomovectva, zadlženosti a kriminality.

U závislých boli počas 18 mesiacov systematicky pozorované zmeny správania. Boli zaznamenané zlepšenia v spotrebe ilegálnych drog, v oslabení kontaktu s ilegálnou drogovou scénou, v kriminalite a viktimizácií, v bývaní a zadlženosti. Najvýraznejšie bolo zlepšenie v miere kriminality a pochopiteľne v spotrebe ilegálneho heroínu. Len malé zlepšenie bolo pozorované v spotrebe alkoholu a marihuany. Projekt bol autormi hodnotený ako "ziskový", keďže úspory z nižšej kriminality prevýšili náklady na projekt. Najdôležitejším výsledkom projektu však zostáva to, že väčšina klientov vydržala spolupracovať počas celého trvania experimentu a to napriek tomu, že to boli závislí, ktorí v minulosti vzdali viaceré iné liečebné programy.

10 mýtov

Autori menujú a vyvracajú 10 mýtov o Holandsku a tvrdých drogách:

1. Mýtus o legalizácii drog. V Holandsku nie je legálna výroba ani distribúcia tvrdých ani mäkkých drog. Polícia spravidla nepostihuje malých užívateľov s dávkami pre vlastnú potrebu. Tolerovaný je predaj mäkkých drog v tzv. "coffee shops", ale tu existuje paradox v tom, že tieto obchody nemajú žiadnu možnosť mäkké drogy legálne vyrábať.
2. Mýtus o bezplatnom poskytovaní drog závislým a negatívnych účinkoch tohoto opatrenia. Žiaden takýto projekt nebol dosiaľ v Holandsku realizovaný. Existuje len návrh pre experimentálne podávanie drog dlhodobo závislým, u ktorých zlyhali predchádzajúce pokusy o detoxikáciu.
3. Mýtus o negatívnych následkoch bezplatného poskytovania sterilných striekačiek a ihiel. Existujúci systém výmeny ihiel v Holandsku nevedie ani k zvyšovaniu počtu závislých používajúcich vnútrožilnú aplikáciu drog ani k zvyšovaniu počtu závislých nakazených vírusom HIV.
4. Mýtus o enormnom počte závislých. Z pomedzi západoeurópskych štátov má Holandsko štvrtý najnižší počet závislých na tvrdých drogách v prepočte na milión obyvateľov.
5. Mýtus o veľkom počte závislých nakazených vírusom HIV. Len 1,1% holandských toxikomanov užívajúcich tvrdé drogy bolo nakazených vírusom HIV. Pre porovnanie, 40% francúzskych a 60% španielskych toxikomanov užívajúcich tvrdé drogy bolo nakazených vírusom HIV.
6. Mýtus o veľkom počte úmrtí na predávkovanie. Tento mýtus autori nevedia presvedčivo vyvrátiť. Odvolávajú sa na porovnania s vybranými štátmi, vyššiu úmrtnosť drogových turistov než miestnych toxikomanov a rozoberajú možné príčiny predávkovania.
7. Mýtus o tvrdosti heroínu. Autori sa odvolávajú na štatistiky z vojny vo Vietname, kde bolo užívanie heroínu masovo rozšírené medzi príslušníkmi americkej armády, z ktorých drvivá väčšina nemala problém prestať s užívaním heroínu po návrate do USA napriek tomu, že nedostali žiadnu detoxikačnú liečbu.
8. Mýtus o škodlivosti heroínu pre ľudské zdravie. Autori tvrdia, odvolávajúc sa na prof. dr. van den Brinka, že dlhodobé zneužívanie alkoholu je nebezpečnejšie než dlhodobé zneužívanie heroínu.
9. Mýtus o neliečiteľnosti heroínovej závislosti. Podľa holandských výskumov májú v Holandsku dnešní závislí na tvrdých drogách 50% šancu, že do 10 rokov budú žiť bez drog.
10. Mýtus o pekle odvykacích príznakov. Autori prirovnávajú odvykacie príznaky v prostredí kvalitného detoxikačného centra k príznakom chrípky. Zo zoznamu uvedených odvykacích symptómov je však jasné, že je to zážitok podstatne nepríjemnejší než chrípka.

Holandsko

Pre holandskú verejnosť je typický silný odpor voči represívnym opatreniam. V tomto duchu sa nesie aj holandský protidrogový program, ktorého cieľom je pomôcť toxikomanom zlepšiť ich život bez toho, aby boli odsudzovaní alebo trestaní.

Holandsko má veľmi široké spektrum rôznorodých programov pre pomoc závislým. Najviac používané sú nízkoprahové programy, ktoré od toxikomanov nič nepožadujú. Ich cieľom je podpora pri riešení zdravotných, finančných a sociálnych problémov spojených s užívaním drog. Nasledujú metadonové substitučné programy, ktoré sú určené pre toxikomanov motivovaných zmeniť svoj životný štýl. V tomto kontexte autori rozoberajú výhody metadonu. Vysokoprahové programy sú určené pre toxikomanov, ktorí uvažujú o úplnej abstinencii. Ich základ tvorí individuálna terapia.

Detailne je rozoberaný proces liečby v holandskom zariadení Arta. Zahŕňa klasický terapeutický prístup, pričom každý klient má prístup k viacerým terapeutom súčasne. Väčšinu času však klienti trávia životom v komunite a prácou. Ide tak trochu o "liečbu v raji" podobnú experimentu Potkaní park. Arta sa snaží podporiť zdravý životný štýl. Klienti sú presunutí do pokojného vidieckeho prostredia, kde dostanú užitočnú konštruktívnu manuálnu prácu a voľný čas trávia v malej komunite ostatných závislých a zamestnancov Arty, ktorí v zariadení Arty nielen pracujú, ale aj žijú. Muži a ženy sú zásadne umiestňovaní v zmiešaných skupinách a sexuálne vzťahy sú povolené. Súčasťou programu je množstvo zaujímavých aktivít: maľovanie, hudba, kúpele, a iné. Terapia, život v komunite a práca sú rozdelené na fázy, v ktorých sa postupne zvyšuje miera samostatnosti až po fázu doliečovania, keď klient už žije samostatne a Arta mu pomáha len s problémami, ktoré nezvládne sám. Vo fáze doliečovania vie Arta zabezpečiť prácu, stáž a bývanie v niektorom zo svojich zariadení, ak je to potrebné. Popri malom zariadení Arta je v knihe opísané aj podstatne väčšie zariadenie Jellinek, ale tu sa autori obmedzujú na opis organizačnej štruktúry.

Normalizačný prístup

V kontexte Holandska sa autori snažia definovať normalizačný prístup k drogám, ktorého podstatou je akceptovanie existencie drog a prirodzenej tendencie ľudí užívať drogy. Podľa tejto teórie, pre škodlivosť drog nie je podstatná chemická povaha drogy, ale sociokultúrny a psychologický kontext, v ktorom sa droga používa. Normalizačný prístup sa zameriava na otázku, akú funkciu droga u konkrétneho človeka vlastne plní. Zastrašovací prístup je prezentovaný v kontraste k normalizačnému prístupu. Predstaviteľom tohoto prístupu je americká "vojna proti drogám".

Autori ďalej rozlišujú štyri kombinácie normalizačného a zastrašovacieho prístupu a analyzujú ich výhody a nevýhody:

1. Vojna proti drogám a nulová tolerancia.
2. Legalizácia mäkkých drog a regulácia obchodu s nimi.
3. Limitované poskytovanie tvrdých drog.
4. Legalizácia drog.

Externé odkazy

• <cite>Nerad, Jindřich Míša; Ludmila Neradová (1998). </cite><cite>Drogy a mýty</cite><cite>. Votobia. ISBN 80-7198-309-8.</cite>

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Drogy_a_m%C3%BDty

Prehľad drogovej legislatívy v Slovenskej republike

1.  Omamné látky, psychotropné látky a prekurzory

Zákony:

Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov upravuje podmienky na pestovanie, výrobu, kontrolu, veľkodistribúciu, výdaj, používanie na vedecké, výskumné a expertízne činnosti, na dovoz, vývoz a tranzit omamných látok, psychotropných látok a prípravkov.

Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach ustanovuje podmienky na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, na skúšanie liekov, registráciu liekov, schvaľovanie zdravotníckych podmienok, zabezpečenie a kontrolu kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok a úloh štátnej správy na úseku farmácie.

Zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení zákonov. Zákon ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov, opatrenia na kontrolu monitorovania pohybu a zaobchádzania s drogovými prekurzormi a ukladanie správnych sankcií a pokút za porušenie povinnosti prevádzkovateľa.  

Vyhlášky:

-  Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov upravuje podmienky aj pri dovoze a vývoze omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov a chemických látok na dovoz a vývoz, ktorých je potrebné úradné povolenie (licencia).

-  Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 65/2002 Z. z. o podrobnostiach postupu pri overovaní zásad správnej laboratórnej praxe a ich dodržovaní, o podrobnostiach a vydávaní a zrušení osvedčenia správnej laboratórnej praxe a postupe kontroly dodržiavania zásad správnej laboratórnej praxe (zásady správnej laboratórnej praxe) v znení vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 406/2002 Z. z. sa vzťahuje na neklinické testovanie bezpečnosti látok obsiahnutých vo farmaceutických prípravkoch, v kozmetických prípravkoch, v priemyselných chemických látkach a pod.

2.  Alkohol, tabak

Zákon NR SR č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb upravuje vymedzenie alkoholických nápojov, vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok a ďalšie podmienky prevádzky protialkoholických záchytných izieb.

Zákon NR SR 377/2004 Z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu nachádzajúceho sa v tabaku a tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi požívania tabakových výrobkov, podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu.

3. Právny rámec regulujúci sociálne súvislosti drog

Zákon 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje oprávnenie súdu rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia, prípadne vo výnimočnom prípade rozhodnúť o dočasnom odňatí maloletého dieťaťa zo starostlivosti rodičov (alebo iných osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené alebo o ktoré sa starajú), a to aj proti ich vôli a nariadiť takémuto maloletému dieťaťu pobyt v diagnostických alebo špecializovaných zariadeniach. V závažných prípadoch drogovej závislosti môže súd nariadiť maloletému dieťaťu pobyt v resocializačnom zariadení pre drogovo závislých.

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov.

4.  Právny rámec kontroly ponuky - represia

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., ktorým sa modifikovala úprava drogových trestných činov v zákone č. 140/1961 Zb. Označený zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006 a zrušuje zákon č. 140/1961 Zb. Podrobnejšie pozri časť - Výklad niektorých právnych predpisov v oblasti drog.

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., ktorým sa modifikovala postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pôvodne upravený v zákone č. 141/1961 Zb. Označený zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006 a zrušuje zákon č. 141/1961 Zb. Podrobnejšie pozri časť Výklad niektorých právnych predpisov v oblasti drog.

Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov upravuje priestupky, ktoré sú spáchané v súvislosti s drogami.

5. Ďalšie právne predpisy

Zákon NR SR č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde – upravuje postavenie protidrogového fondu ako neštátneho účelového fondu, ktorý sústreďuje a poskytuje peňažné prostriedky na protidrogovú prevenciu a na liečebnú a resocializačnú pomoc drogovo závislým osobám.

Zákon 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov – upravuje pôsobnosť Rady pre vysielanie a rentransmisiu  a práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie a právnických osôb a fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 2 a 4 tohto zákona.

Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ustanovuje všeobecné požiadavky na reklamu, požiadavky na reklamu niektorých produktov, ochranu spotrebiteľov a podnikateľov pred účinkami klamlivej reklamy  a neprípustnej porovnávacej reklamy a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri výkone dozoru nad dodržiavaním tohto zákona.

Zdroj: JUDr. Jozef Čentéš PhD., Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

Diskusia k článku >>